Nedeľa morí a modlitieb za námorníkov na celom svete

Vatikán (12. júla, RV) - Včerajšia nedeľa bola aj „Nedeľou morí“, nedeľou modlitieb za viac ako milión a pol námorníkov, ich rodiny a všetkých, ktorí v tejto oblasti pracujú. Pápežská rada pre duchovnú starostlivosť o migrantov a cestujúcich vydal k tomuto dňu aj posolstvo, v ktorom zdôraznila, že rok 2010 bol Medzinárodnou organizáciou námorníctva vyhlásený za „Rok námorníkov“ práve preto, aby medzinárodné spoločenstvo viac uvažovalo o pracovných podmienkach pracujúcich v tomto sektore. Predseda dikastéria arcibiskup Antonio Maria Veglió v tejto súvislosti pre Vatikánsky rozhlas povedal:

„Nedeľa morí sa začala prvýkrát v Anglicku v roku 1975 keď sa apoštolát morí Katolíckej cirkvi, anglikánskej a spoločnosti „Sailors society (Free church) rozhodli, že v kalendári cirkví by mal byť aj takýto deň ako spomienka na námorníkov, deň modlitieb za ich rodiny a všetkých ostatných, ktorí v tejto oblasti pracujú. Odvtedy sa oslava tohto dňa rozšírila na medzinárodnú úroveň, oslavuje sa v druhú júlovú nedeľu. Pripomíname si ňou veľký prínos pracovníkov na mori pre ekonomiku všetkých krajín sveta. Potom je tu aj ekumenický rozmer, pretože v mnohých prístavoch sa konajú oslavy a rozličné sprievodné aktivity, vďaka ktorým sa hovorí o pracovných podmienkach námorníkov, následne sa pripájajú aj ďalšie kresťanské denominácie, čím ponúkajú svedectvo jednoty a spolupráce pri podpore ochrany práv týchto ľudí.“

V posolstve pápežskej rady, ktoré Svätá stolica zverejnila 25. júna sa okrem iného uvádza:

„Námorníci sa plavia od jedného prístavu k druhému, pričom rozmer lode ohraničuje ich svet a pracujú s ľuďmi rozličných národností a oblastí. Samota je ich stálou spoločníčkou a často sa stretávajú s nespravodlivosťou: posádky sú často opustené v cudzích prístavoch, útoky pirátov sú stále častejšie a keď nastane nehoda, cena, ktorú musia zaplatiť, je následná kriminalita a neoprávnené zadržiavanie.“

Ďalej sa zdôrazňuje, že aj keď technologický pokrok priniesol početné zmeny, v skutočnosti sa zmenilo len málo - čo sa týka jednoduchých ľudských potrieb námorníkov a rybárov. Ide pritom o obežné potreby, ako „srdečné prijatie v cudzej krajine, dopravný prostriedok v meste, telefón či počítač, aby mohli komunikovať s blízkymi, kňaz, aby s nimi slávil svätú omšu, priateľ, ktorý by ich vypočul, dobrovoľník či pastoračný pracovník, aby ich navštívil v nemocnici či vo väzení“. –sg-