Príhovor Benedikta XVI. na stretnutí s mladými v Sulmone

Vatikán/Taliansko (6. júla, RV) - Príhovor Svätého Otca, ktorý predniesol v miestnej katedrále počas návštevy talianskeho mesta Sulmona v nedeľu 4. júla. V úvode stretnutia mu dvaja zástupcovia mladých - František a Kristína položili niekoľko otázok, na ktoré vo svojom  príhovore odpovedal.



Drahí mladí!

Predovšetkým vám chcem povedať, že sa teším z tohto stretnutia. Ďakujem Bohu za túto možnosť, ktorú mi dal, aby som zostal chvíľu s vami ako otec rodiny, spoločne s vaším biskupom a vašimi kňazmi. Ďakujem vám za náklonnosť, ktorú mi vrele preukazujete. Ale ďakujem vám i za to, čo ste mi povedali prostredníctvom vašich dvoch „hovorcov“, Františka a Kristíny. Položili ste mi otázky s veľkou otvorenosťou a súčasne ste poukázali na to, že vaša viera má pevné body. A toto je veľmi dôležité. Ste dievčatá a chlapci, ktorí reflektujú, ktorí si kladú otázky, ktorí majú zmysel pre pravdu a dobro. Viete, čo znamená používať myseľ a srdce, a toto nie je málo! Dokonca, povedal by som, že je to podstatná vec na tomto svete: naučiť sa používať dobre intelekt a múdrosť, ktorú nám daroval Boh. V minulosti ľudia tejto oblasti nemali veľa možností študovať a ani sa presadiť v spoločnosti. Ale vlastnili to, čo muža a ženu robí skutočne bohatým: vieru a morálne hodnoty. A toto je niečo, čo vytvára ľudí a občiansku spoločnosť.

Z vašich slov vystupujú do popredia dva základne aspekty: jeden pozitívny a druhý negatívny. Aspekt pozitívny je fakt vášho kresťanského videnia sveta, výchova, ktorú ste evidentne dostali od rodičov, od starých rodičov, a od ďalších vychovávateľov: kňazov, učiteľov, katechétov. Negatívny aspekt spočíva v tieňoch, ktoré zatemňujú vašu orientáciu; ale sú to tiež falošné hodnoty a iluzórne modely, ktoré sú vám predstavované a ktoré majú tendenciu vyplniť váš život, ale v skutočnosti ho vyprázdňujú. Čo robiť, aby sa táto temnota nestala príliš ťažká? Predovšetkým vidím, že ste mladí a máte dobrú pamäť! Áno, oslovila ma skutočnosť, že ste citovali niektoré výrazy, ktoré som vyslovil v Sydney v Austrálii, počas Svetových dní mládeže v roku 2008. A spomenuli ste si i na začiatok SDM pred 25 rokmi . Ale predovšetkým ste ukázali, že máte historickú pamäť, ktorá je viazaná na váš kraj. Hovorili ste o osobnosti, ktorá sa narodila pred 800 rokmi, o sv. Petrovi Celestínovi V. a povedali ste, že ho považujete za stále veľmi aktuálneho! Drahí priatelia, v tomto zmysle máte, ako sa hovorí „jednu rýchlosť navyše“. Áno, historická pamäť je skutočne „rýchlosť navyše“ v živote, pretože bez tejto pamäti niet budúcnosti. Jeden čas sa hovorievalo, že história je učiteľkou života. Aktuálna kultúra konzumizmu, obmedzuje človeka len na prítomnosť, oberá ho o zmysel pre minulosť, pre dejiny; ale takto ho zbavuje i schopnosti rozumieť sebe samému, vnímať problémy a vytvárať budúcnosť. Preto, drahí mladí, chcem vám povedať: kresťan má dobrú pamäť, má rád históriu a usiluje sa ju poznať.

Preto vám ďakujem, že ste mi rozprávali o sv. Petrovi Celestínovi V. a že ste schopní hodnotiť jeho skúsenosť i dnes, vo svete tak rozdielnom. Ale práve preto treba znovu objaviť niektoré skutočnosti, ktoré majú stálu hodnotu, ktoré sú večné, ako je napríklad schopnosť načúvať Bohu vo vonkajšom, ale predovšetkým vo vnútornom tichu. Pred chvíľou ste sa ma opýtali: „Ako sa dá spoznať Božie volanie?“ Nuž, tajomstvo povolania spočíva v schopnosti a v radosti rozlišovať, načúvať a nasledovať jeho hlas. Ale, aby sme to dokázali, je nevyhnutné navyknúť naše srdce rozoznávať Pána a vnímať ho ako osobu, ktorá je mi nablízku a ktorá ma miluje. Ako som povedal dnes ráno, je dôležité naučiť sa žiť momenty vnútorného ticha v našom každodennom živote, aby sme boli schopní počuť Pánov hlas. Buďte si istí, že ak sa niekto naučí počúvať tento hlas a veľkodušne ho nasledovať, nebude sa báť ničoho, lebo vie a cíti že Boh je s ním, je jeho priateľ, otec a brat. Inými slovami: tajomstvo povolania je vo vzťahu s Bohom, v modlitbe, ktorá sa zintenzívňuje práve vo vnútornom tichu, v schopnosti načúvať Bohu, ktorý je blízko. A toto je skutočne prvá voľba.

Sv. Peter Celestín bol predovšetkým týmto: človekom počúvania, vnútorného ticha, človekom modlitby, Božím človekom. Drahí mladí: nájdite si vždy vo vašich dňoch čas pre Boha, na počúvanie a na rozhovor s ním.

A tu by som chcel upozorniť ešte na druhú vec: vaša modlitba by nemala byť odtrhnutá od reality. Ak by vás modlitba odcudzovala, ak by vás oddeľovala od vášho reálneho života, buďte opatrní: nebola by tu skutočná modlitba. Naopak, dialóg s Bohom je garanciou pravdivosti, pravdivosti k sebe samému a k druhým, a tak garanciou slobody. Byť s Bohom, počúvať jeho slovo v evanjeliu, v liturgii Cirkvi, ochráni pred zaslepujúcou hrdosťou a nadutosťou, od módnych trendov a konformizmu a dá silu byť skutočne slobodnými i od istých pokušení, ktoré sa maskujú za dobré veci. Opýtali ste sa ma: Ako môžeme byť vo svete a nie byť zo sveta? Odpovedám: práve vďaka modlitbe, osobnému kontaktu s Bohom. Nejde o množenie modlitieb – to hovoril už Ježiš – ale stáť v Ježišovej prítomnosti, vo svojej mysli i vo svojom srdci, prejavovať úctu nášmu Otcovi, ktorý objíma všetky problémy nášho života, alebo adorujúc eucharistiu, meditujúc nad evanjeliom v našej izbe, alebo zúčastňujúc sa sústredene na liturgii. Všetko toto nás nevzdiaľuje od života, ale naopak, pomáha nám byť skutočne sebou samým v každom prostredí, verní Božiemu hlasu, ktorý k nám hovorí vo svedomí a ktorý nás vyslobodí od svetských závislostí! Tak to bolo pre Celestína V. Vedel reagovať podľa svedomia v poslušnosti Bohu, a preto bez strachu a s veľkou odvahou i v ťažkých momentoch, ako boli tie, ktoré súviseli s jeho krátkym pontifikátom. Nestratil svoju vlastnú dôstojnosť, lebo vedel, že táto spočíva v prebývaní v pravde. A garantom pravdy je Boh. - Kto nasleduje jeho, nemá strach ani vzdať sa seba samého, svojich vlastných ideí, pretože „kto má Boha, nič mu nechýba“ ako hovorievala sv. Terézia z Avily.

Drahí priatelia! Viera a modlitba neriešia problémy, ale umožňujú k nim pristupovať s novým svetlom a silou, spôsobom hodným človeka, a taktiež pokojným a účinným spôsobom. Keď sa pozeráme na dejiny Cirkvi vidíme, že je bohatá na postavy svätých a blahoslavených, ktorí začínali intenzívnym a trvalým dialógom s Bohom, osvietení vierou, vedeli nájsť stále nové kreatívne riešenia, aby odpovedali na potreby konkrétnych ľudí vo všetkých storočiach, ako boli napríklad zdravie, inštrukcie, práca atď. Ich podnikavosť bola oživovaná Duchom Svätým a veľkou láskou, veľkodušnosťou voči bratom, osobitne k tým slabším a neúspešným. Drahí mladí! Nechajte sa úplne získať Kristom. Vydajte sa i vy, s rozhodnosťou na cestu svätosti, čo znamená byť v kontakte, v súlade s Bohom – na cestu, ktorá je otvorená pre všetkých, pretože toto vás urobí kreatívnejšími pri riešení problémov, ktoré stretnete pri spoločnom hľadaní. Hľa, ďalšie charakteristické znamenie kresťana: nie je nikdy individualistom. Možno by ste namietali: keď pozeráme na príklad sv. Petra Celestína, na jeho rozhodnutie viesť pustovnícky život, nebol to azda individualizmus, útek pred zodpovednosťou? Isto, toto pokušenie existuje. Ale k skúsenostiam, ktoré Cirkev má a ktoré schválila, patrí i osamotený život modlitby a pokánia. Je to život v službe spoločenstva, je otvorený voči druhým a nie je nikdy v protiklade s potrebami komunity. Pustovníci a mnísi sú oázami a prameňmi duchovného života, z ktorých všetci môžu čerpať. Mních nežije pre seba, ale pre druhých, a je pre dobro Cirkvi a spoločnosti. Kultivuje kontemplatívny život, a takto jeho prostredníctvom Cirkev a spoločnosť môžu byť zavlažované novou energiou, činnosťou Pána. Drahí mladí! Majte radi vaše kresťanské komunity, nemajte strach z činnosti a zo spoločného života viery! Majte radi Cirkev: dala vám vieru, umožnila vám poznať Krista! A majte radi vášho biskupa, vašich kňazov: so všetkými našimi slabosťami. Prítomnosť kňazov v našom živote je vzácna.

Bohatý mladík z evanjelia, po tom čo ho Ježiš vyzve, aby zanechal všetko a nasledoval ho – ako vieme, odišiel smutný, pretože bol príliš naviazaný na svoje dobrá (porov. Mt 19,22). Ale na vás vidím radosť! I toto je znakom toho, že ste kresťania: že pre vás Ježiš Kristus znamená veľa, i keď je namáhavé nasledovať ho, má väčšiu hodnotu ako všetko ostatné. Uverili ste, že Ježiš je vzácnou perlou, ktorá dáva hodnotu všetkému ostatnému: rodine, štúdiu, práci, ľudskej láske a samotnému životu. Pochopili ste, že Boh vám nič nevezme, ale vám dá stonásobne viac a urobí váš život večným, pretože Boh je nekonečná láska: je jediný, ktorý uspokojí naše srdce. Rád pripomínam skúsenosť sv. Augustína, mladíka, ktorý dlho s veľkými ťažkosťami a mimo Boha hľadal niečo, čo by nasýtilo jeho smäd po pravde a radosti. Na konci tejto cesty hľadania pochopil, že naše srdce je nespokojné, pokiaľ nenájde Boha, pokiaľ nespočinie v ňom. (porov. Vyznania 1,1).

Drahí mladí! Zachovajte si váš entuziazmus, vašu radosť, ktorá sa rodí zo stretnutia s Pánom a sprostredkujte ho i vaším vrstovníkom! Teraz musím  povedať, ako mi je ľúto zanechať vás! Cítim, že s vami je Cirkev mladá! Ale odchádzam ako otec, ktorý je spokojný, pretože videl, že deti rastú a rastú dobre. Napredujte, drahí chlapci a dievčatá! Napredujte na ceste evanjelia; buďte skromní a veľkodušní. Všetkých vás zverujem vašim svätým patrónom, sv. Petrovi Celestínovi a predovšetkým Panne Márii, a s veľkou náklonnosťou vás žehnám. Amen.



Preklad: Peter Dufka