Benedikt XVI. prijal účastníkov stretnutia Rozvojovej banky Rady Európy

Vatikán (12. júna, RV) – „V tomto období krízy je potrebné vychádzať z kresťanských hodnôt, ktoré sú tou skutočnou hnacou silou pre autentický ekonomický a sociálny rozvoj“ – takúto výzvu adresoval dnes pápež Benedikt XVI. účastníkom 45. stretnutia Rozvojovej banky Rady Európy, ktorých prijal vo Vatikáne. Svätý Otec okrem toho zdôraznil, aby bratstvo a logika darovania nachádzali stále viac priestoru v ekonomických a finančných dynamikách. Pápež tiež povedal, že udalosti v Európe na konci minulého storočia umožnili tomuto kontinentu „dýchať oboma stranami pľúc“, ale aj napriek tomu je „cesta, ktorú treba prejsť ešte stále dlhá na to, aby bola táto realita aj skutočne efektívna.“ Svätý Otec pripustil rozvoj v ekonomicko – finančných výmenách, zároveň si však položil otázku, či bol tento rozvoj aj skutočným ľudským pokrokom.



Situáciu v oblasti ekonomickej krízy nemôžeme hodnotiť len prostredníctvom analýzy striktne finančnej, ale - ako dodal slovami encykliky Caritas in veritate -, „ukazuje sa, že láska k Bohu a k blížnemu sú hnacou silou schopnou ponúknuť skutočnú energiu v sociálnom, politickom a ekonomickom prostredí.“ Potom Benedikt XVI. poukázal na vzťah medzi láskou a pravdou, ako nám to predstavuje aj Sociálna náuka Cirkvi – teda ako „dynamická sila, ktorá nanovo vytvára súbor interpersonálnych zväzkov, s cieľom nasmerovať ekonomický a finančný život „na službu človeku a jeho dôstojnosti.“



„Toto je jediný kapitál, ktorý sa oplatí uchrániť, toto je kapitál, v ktorom sa nachádza duchovný rozmer ľudskej osoby. Ekonómia a finančníctvo neexistujú samé pre seba. Nie sú nič iné, ako jeden nástroj. Bolo to kresťanstvo, ktoré umožnilo Európe pochopiť, že je to práve sloboda, zodpovednosť a etika, ktorými sú presiaknuté jeho zákony a sociálne štruktúry. Podceňovanie kresťanstva, aj prostredníctvom vylúčenia symbolov, ktorými sa vyjadruje, by prispelo k odstráneniu hlavného koreňa, ktorý ho neúnavne vyživuje a ktorý prispieva k jeho skutočnej identite. Kresťanstvo je prameňom duchovných a morálnych hodnôt, ktoré sú spoločným dedičstvom európskych národov.“

 

V závere hovoril pápež aj na tému bratstva v ekonómii, ktoré ponúka priestor dobročinnosti. Táto aj napriek tomu, že je neodmysliteľnou, je ťažko uskutočniteľnou v prípade, že si za cieľ stanovuje len pôsobivosť a zisk. Potrebné je tu – ako Svätý Otec podotkol – nastaviť takú logiku, ktorej ťažisko a cieľ ekonómie sú zamerané na ľudskú osobu a najmä na núdznych. –sg-