Rozhovor s otcom Samirom o pracovnom dokumente Instrumentum laboris

Blízky východ (7. jún, RV) - Keď pápež Benedikt XVI. predstavil v túto nedeľu pracovný dokument Instrumentum Laboris mimoriadneho zasadania Biskupskej synody pre Blízky východ počas slávnostnej bohoslužby v Nikózii, bol pri tejto dôležitej udalosti aj páter Samir Khalil Samir, ktorý je teológom pochádzajúcim z Egypta ,a je odborníkom na islam. Prednáša na univerzitách v Ríme a v Bejrúte. Význame sa tiež podieľal na vypracovaní synodálneho dokumentu. Pre Vatikánsky rozhlas poskytol rozhovor, ktorým nám priblížil jeho vznik a význam.



„V decembri minulého roku sme rozoslali smernice, takzvané „lineamenty", všetkým patriarchom, ktorí ich potom odovzdali svojim biskupom. Na konci januára a začiatkom februára sa začali organizovať stretnutia na diecéznej a farskej úrovni, na ktorých sa stretli laici, kňazi, zasvätené osoby a katechéti, aby diskutovali o 30 -ich bodoch „lineamiet“. Na konci marca z týchto stretnutí vyšlo asi 100 písomných poznámok v štyroch jazykoch. Celý tento písomný materiál obsahoval témy, ktoré sa už nachádzali v „lineamentách“, ale boli takto obohatené o pohľad z inej strany. V dňoch 23. a 24. apríla sa v Ríme streli siedmi patriarchovia a dvaja biskupi z Iránu a z Turecka. V troch skupinách diskutovali o elaboráte a tak vznikli tri časti dokumentu. Na konci stretnutia vytvorili nový dokument, teda Instrumentum Laboris. V dôsledku blížiacej sa návštevy Svätého Otca na Cypre sme museli pracovať veľmi rýchlo. Nakoľko respondenti odpovedali veľmi pomaly na naše otázky, neboli sme schopní zakomponovať do dokumentu všetky skutočnosti súvisiace so životom Cirkvi v tejto lokalite. Napriek tomu text dokumentu je dobrý. Navyše samotná synoda sa bude konať až v októbri, a tak pripravený dokument nemá posledné slovo.“ 

Ako bude prebiehať samotná práca synody? 

„Na synode, ktorá bude trvať dva týždne, bude priestor pre všetky názory. Po ich spracovaní komisia zostaví prvú podobu pápežovej Apoštolskej exhortácie. Myslím si, že sa potom objavia ďalšie aspekty, ktoré bude treba nanovo formulovať.“  

Istotne sú už známe niektoré problémy, ktorými sa bude synoda zaoberať. Aké sú najväčšie ťažkosti kresťanov žijúcich na Blízkom východe?

 

„Základný problém je emigrácia. Ak sa nič v tejto oblasti nezmení, o jedno či dve storočia nebude viac kresťanov na Blízkom východe. Je to fenomén, ktorý sme pozorovali za posledných sto rokov v Turecku a Iráne. Medzi ďalšie problémy, ktoré spôsobujú emigráciu, patrí stála atmosféra vojny, ktorá trvá už takmer 60 rokov. Dopad na kresťanov je veľmi ťažký, nakoľko predstavujú menšinu, nemôžu výrazne ovplyvniť situáciu. Napriek tomu kresťania sú oveľa slobodnejší, pretože nemiešajú náboženstvo s politikou. Ich poslanie v tomto regióne je celkom isto misiou pokoja. Kresťania však trpia i pre nedostatok slobody vyznania a pre nerešpektovanie ľudských práv, ako aj pre atmosféru násilia, ktorú vytvára islam v mnohých krajinách Blízkeho východu.“ –pd-