Príhovor Benedikta XVI. civilným autoritám a diplomatickému zboru

Cyprus (5. júna, RV) - Program druhého dňa návštevy Benedikta XVI. sa začal ráno o 9.15 hod. miestneho času v hlavnom meste v Nikózii návštevou prezidenta republiky Demetrisa Christofiasa kde pápež položil kyticu kvetov k pamätníku zosnulého arcibiskupa Makaria. Po úvodnom privítaní, výmene vzájomných darov a súkromnom rozhovore sa pápež a prezident odobrali do záhrady prezidentského paláca, kde sa k nim pripojili civilní predstavitelia a diplomatický zbor. Najprv predniesol príhovor prezident Cypru a potom Svätý Otec, ktorý povedal:


„Pán prezident,
excelencie,
dámy a páni,
 
práve som položil kyticu kvetov k pamätníku zosnulého arcibiskupa Makaria, prvého prezidenta Cyperskej republiky. Každý z vás, rovnako ako on, sa má v živote verejnej služby snažiť slúžiť dobru druhých v spoločnosti na miestnej, národnej i medzinárodnej úrovni. Ide o ušľachtilé poslanie, ktoré si Cirkev váži. Ak je verejná služba konaná verne, potom nám umožňuje integrálny rast v múdrosti a osobnej realizácii. Platón, Aristoteles a stoici prikladali veľký význam tejto osobnej realizácii – eudaimónii – ako cieľu každej ľudskej bytosti a cestu k jeho dosiahnutiu videli v morálnom charaktere človeka. Pre nich a pre veľkých islamských a kresťanských filozofov, ktorí nasledovali ich kroky, spočívalo praktizovanie cností v jednaní podľa zdravého rozumu a v úsilí o všetko, čo je pravé, dobré a krásne. 
V náboženskej perspektíve sme členmi jedinej ľudskej rodiny stvorenej Bohom a sme povolaní presadzovať jednotu, spravodlivý a bratský svet založený na trvalých hodnotách. V miere, v akej plníme našu povinnosť, slúžime druhým a ak priľneme k tomu, čo je spravodlivé, naše mysle sa stávajú otvorenejšími na hlbšie pravdy a naša sloboda sa umocňuje vo svojom priľnutí k tomu, čo je dobré. Môj predchodca, pápež Ján Pavol II., kedysi napísal, že morálna povinnosť by nemala byť vnímaná ako zákon, ktorý sa ukladá zvonku a ktorý vyžaduje poslušnosť, ale skôr ako výraz samotnej múdrosti Božej, ktorej sa ľudská sloboda ochotne poddáva (porov. Veritatis splendor, 41). Ako ľudské bytosti nachádzame svoju poslednú realizáciu vo vzťahu k tej Absolútnej realite, ktorej odraz sa tak často objavuje v našom svedomí ako naliehavé pozvanie slúžiť pravde, spravodlivosti a láske.“

Ďalej Svätý Otec podčiarkol vo svojom príhovore dôležitosť osobných vzťahov, ktoré označil ako prvé kroky pre vytváranie dôvery a zväzkov priateľstva medzi jednotlivcami a celými národmi. „Toto je podstatná úloha politikov a diplomatov,“ povedal. Potom naznačil tri cesty presadzovania mravnej pravdy vo svete politiky a diplomacie. Prvou cestou je jednať zodpovedne na základe poznania reálnych faktov. Druhá cesta presadzovania morálnej pravdy spočíva v rozložení politických ideológií, ktoré by inak potlačili pravdu. Poukázal na tragické skúsenosti 20. storočia, ktoré upozorňujú na neľudskosť súvisiacu s potlačovaním pravdy a ľudskej dôstojnosti. Za tretiu cestu presadzovania morálnej pravdy vo verejnom živote označil pápež ustavičnú snahu zakladať pozitívny zákon na etických princípoch prirodzeného zákona.
Na záver Svätý Otec povedal: „Pán prezident, ctení priatelia, týmito úvahami znovu potvrdzujem úctu, ktorú ja i Cirkev prechovávame k vašej dôležitej službe spoločnosti pri vytváraní bezpečnej budúcnosti nášho sveta. Vyprosujem vám všetkým Božie požehnanie múdrosti, moci a vytrvalosti pri plnení vašich povinností. Ďakujem.“ –pd-