Cirkev a svet: Benedikt XVI. navštívi Cyprus

Prvý Petrov nástupca na Cypre. Už tento víkend od 4. do 6. júna navštívi Benedikt XVI. kresťanov a ľud tretieho najväčšieho ostrova Stredomoria - po Sicílii a Sardínii. V poradí 16. apoštolskú cestu Svätého Otca charakterizuje motto „Jedno srdce, jedna duša.“ Návšteva by mala byť ideálnym pokračovaním pápežovho putovania po Svätej zemi, uskutočnenej pred rokom. Ostrov je dnes dôležitým strediskom ekumenického dialógu – miestom, na ktorom pápež položí istým spôsobom „prvý kameň“ budúcej Synody pre Blízky východ, očakávanej v októbri vo Vatikáne. Biskupom totiž odovzdá pracovný synodálny dokument Instrumentum laboris.

Benedikt XVI. priletí do mesta Paphos 4. júna a popoludní tam bude sláviť Ekumenickú slávnosť, počas ktorej sa prítomným aj prihovorí. V sobotu 5. júna sa premiestni do Nikózie, kde bude po stretnutí s prezidentom, stretnutí s katolíckym spoločenstvom a pravoslávnym arcibiskupom Chrysostomom II. hlavným bodom programu svätá omša o 17.30 hod. spolu s kňazmi, rehoľníkmi, rehoľníčkami, diakonmi, katechétmi a zástupcami cirkevných hnutí na Cypre, vo farskom Chráme najsvätejšieho kríža v Nikózii. Tam pápež prednesie homíliu.



V nedeľu 6. júna bude zasa sláviť svätú omšu, počas ktorej odovzdá tamojším biskupom spomínaný synodálny pracovný dokument. Chýbať nebude ani poludňajšia mariánska modlitba Anjel Pána s veriacimi. Po nej navštívi maronitskú cyperskú katedrálu v Nikózii. Následne to bude rozlúčkový ceremoniál na medzinárodnom letisku v meste Larnaca a odlet späť do Ríma. Benedikt XVI. bude vo svojich príhovoroch hovoriť po anglicky.

Stredomorský ostrov Cyprus má takmer 800 tisíc obyvateľov. Hlavným mestom je Nikózia. Prezidentom je od februára 2008 Demetris Christofias. Cyperská republika je od roku 2004 v Európskej únii. To však neplatí pre severnú časť, ktorá je pod tureckou nadvládou od roku 1974, s čím je spojené ničenie kresťanského a kultúrneho dedičstva, ako sa to prejavilo v stovkách zničených a zneuctených chrámov na okupovanom území.



Krajina je prevažne kresťanská - kresťania tvoria totiž viac ako 81 percent populácie, z toho pravoslávnych je 78 percent a katolíkov niečo vyše troch percent. Marontiskí katolíci tvoria pritom ani nie 1 % , čo je asi 10 tisíc veriacich. Katolíkov latinského obradu je viac ako 2 percentá, čo v praxi znamená asi 30 tisíc veriacich. Moslimovia sú zastúpení 18 percentami. Spomeňme, že na ostrove je aj veľa kresťanov – tzv. dočasných prisťahovalcov, najmä hľadajúcich prácu, z mnohých krajín, napríklad z Indie, Srí Lanky, či Pakistanu.



Pravoslávnu cirkev, alebo na ostrove známu ako „Cyperskú cirkev“ vedie od roku 2006 Chrysostomos II. a je to cirkev s veľkou tradíciou, ktorá zohrala významnú úlohu v dejinách a v antických svedectvách kresťanstva. Arcibiskup – v rámci svojich kompetencií - prijal v priebehu storočí na seba aj úlohu zástupcu gréckeho ľudu na ostrove a tak jeho úloha nadobudla aj politický charakter. Aj preto na Cypre arcibiskupa volí priamo ľud.

Maronitskí katolíci podliehajú Svätej stolici. Maronitské spoločenstvo je uznané ako nezávislé už od 7. storočia, dnes je malé, aj keď vždy tomu tak nebolo. Maroniti prišli na ostrov z Lybanonu, Sýrie a z iných miest Svätej zeme. Počas 13. storočia boli maroniti prítomní až v 60 dedinách ostrova. Dnes sú dediny s maronitskou prevahou len štyri, všetky v severnej oblasti – ktorá je pod tureckou nadvládou. Cyperských maronitov je len asi 9 tisíc a zachovávajú si veľký cit pre vlastnú identitu, vyjadrenú či už v liturgii, ako aj v jazyku a v prejavení viery. Zoskupení sú v 8 farnostiach, zhodných s územím diecézy (eparchie), ktorú od októbra 2008 vedie arcibiskup Mons. Youssef Antoine Soueif.



Druhú zložku katolíckeho cyperského spoločenstva tvoria veriaci latinského obradu, ktorých je asi tisíc. Tí sú podriadení latinskému patriarchovi Jeruzalema, ktorým je Mons. Fouad Twal. Títo veriaci sú cyperskí obyvatelia. K nim je potrebné ešte prirátať asi 7 tisíc obyvateľov latinského obradu, ktorí sa prisťahovali na ostrov zo zahraničia a 10 tisíc migrantov, ktorí na ostrove pracujú. Mons. Twal zveril ich správu pod pastoračné vedenie františkánskemu otcovi Umbertovi Baratovi. Františkáni majú na starosti tri zo štyroch ostrovných farností latinského obradu. Ešte dodajme, že apoštolským nunciom na Cypre je Mons. Antonio Franco.

Svätého Otca očakávajú na ostrove s nadšením. Na jeho príchod sa pripravujú rozličnými spôsobmi, modlitbami, programom či eucharistickými adoráciami. Dajme teraz slovo hovorcovi Svätej stolice pátrovi Federicovi Lombardimu, ktorý blížiacu sa cestu pre Vatikánsky rozhlas zhodnotil takto:

„Mnohí si kladú otázku, prečo musí ísť pápež práve na Cyprus, aby sa stretol s biskupmi Blízkeho východu, aby im odovzdal tento pracovný dokument synody – veľkej udalosti, ktorá sa bude konať v októbri. Odpoveď je jednoduchá. Stačí si prečítať Skutky apoštolov, rozprávanie o prvých krokoch ohlasovania evanjelia vo svete po tom, čo Ježiš vstal z mŕtvych. Cyprus sa tam objavuje aspoň šesťkrát. Z Cypru pochádza Barnabáš jeden z prvých, ktorý sa pridružil k spoločenstvu apoštolov v Jeruzaleme. Cyprus je prvou zastávkou – sužovanou i úrodnou – prvej Pavlovej misionárskej cesty, Barnabášovej, ako aj cesty budúceho evanjelistu Marka. Evanjelizovať na Cyprus sa vracia Barnabáš po tom, čo sa oddelil od Pavla. Pozdĺž cyperského pobrežia prechádza a nanovo sa vracia Pavol počas svojich nasledujúcich ciest, vrátane tej poslednej, ktorá ho privádza na Maltu a do Ríma. A čo sa týka toho ostatného, stačí sa pozrieť na mapu, aby sme pochopili, že Cyprus je strategickou križovatkou a teda aj kultúrnou a duchovnou v oblasti s dejinami pre nás tak úzko spojenými s dejinami Svätej zeme. Tadiaľ viedli cesty židovských a kresťanských pútnikov smerom k Jeruzalemu aj opačne, cesty navigátorov medzi Východom a Západom, medzi Áziou a Európou. Ak nás na jednej strane prekvapuje, že Ján Pavol II. na toto územie nikdy nevkročil, nemôže nás prekvapiť, že Benedikt XVI. prijal rád pozvanie na návštevu ako návštevník a pútnik, na ceste, ktorá ideálne pokračuje po Malte, stúpa ku Stredozemiu až k východu a opäť sa pripája aj k tomu podstatnému z minulého roku v samotnej Svätej zemi. Od Cypru sa teda nie je možné nepozerať navôkol, nie je možné nemodliť sa a nedúfať vo zvesť a službu evanjeliu, ktoré je prameňom dialógu, cirkevného spoločenstva, ľudského rastu a pokoja pre všetkých, v oblasti nesmierne drahej všetkým veriacim, ale ktorá stále prechádza prílišným utrpením a rozdeleniami.“



Svätá stolica pri tejto apoštolskej ceste Benedikta XVI. zdôrazňuje jej pastoračný charakter a ekumenický rozmer. Významným je aj fakt, že pápež návštevou Cypru uskutoční túžbu svojho predchodcu Jána Pavla II., ktorý chcel ostrov navštíviť počas svojho jubilejného putovania, ale okolnosti mu to napokon nedovolili. Benedikt XVI. tak vstúpi na územie prvej misionárskej cesty sv. Pavla, keď prišiel spolu s Barnabášom, ktorý sa tam narodil. Veriacim a všetkým obyvateľom odovzdá posolstvo nádeje a pokoja. –sg-