Príhovor Benedikta XVI. pred modlitbou Raduj sa, nebies Kráľovná

Vatikán (23. mája, RV) - Benedikt XVI. sa po dnešnej eucharistickej slávnosti prihovoril aj pre poludňajšou modlitbou Raduj sa, nebies Káľovná tisícom opútnikov na Námestí sv. Petra.


Drahí bratia a sestry!



Päťdesiat dní po Veľkej noci slávime slávnosť Turíc, pri ktorej si pripomíname prejav sily Ducha Svätého, ktorý – ako vietor a ako oheň – zostúpil na apoštolov zhromaždených vo Večeradle a dal im schopnosť s odvahou kázať evanjelium všetkým národom (por. Sk 2,1,-13). Tajomstvo Turíc, ktoré správne spájame s touto udalosťou, pravý “krst” Cirkvi, sa však ním nevyčerpáva. Cirkev totiž neustále žije vanutím Ducha Svätého, bez ktorého by vyčerpala svoje sily ako plachetnica, ktorej by chýbal vietor. Turíce sa obnovujú mimoriadnym spôsobom v určitých silných momentoch, tak na miestnej úrovni ako aj univerzálnej, tak v malých spoločenstvách ako aj vo veľkých zhromaždeniach. Napríklad koncily mali významné zasadnutia s osobitným účinkom vanutia Ducha Svätého a medzi nich iste patrí i Druhý vatikánsky koncil. Môžeme spomenúť aj slávne stretnutie cirkevných hnutí s ctihodným Jánom Pavlom II. tu, na Námestí sv. Petra, práve na Turíce 1998. Avšak Cirkev pozná nespočetné množstvo „Turíc”, ktoré oživujú miestne spoločenstvá: spomeňme si na liturgie, zvlášť na tie, ktoré sa konali pri príležitostiach osobitných pre život komunity, pri ktorých bola Božia sila zreteľne vnímaná, vlievajúc do duší radosť a nadšenie. Pripomeňme si mnohé modlitbové stretnutia, pri ktorých mladí jasne cítili volanie Ducha Svätého, aby zakorenili svoje životy v jeho láske a úplne sa mu zasvätili.

Niet Cirkvi bez Turíc. A chcel by som dodať: niet Turíc bez Panny Márie. Tak to bolo na začiatku vo Večeradle, kde apoštoli „jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi” – ako to nachádzame v Skutkoch Apoštolov (1,14). A tak je to vždy, na každom mieste a v každom čase. Bol som toho svedkom pred niekoľkými dňami vo Fatime. Čo teda zažil tento nesmierny dav na námestí pred Svätyňou, kde sme všetci boli jedno srdce a jedna duša, keď nie obnovené Turíce? Uprostred nás bola Mária, Ježišova Matka. Toto je typická skúsenosť veľkých mariánskych svätýň – Lúrd, Guadalupe, Pompei, Loreta – ale aj tých menších. Kdekoľvek sa kresťania schádzajú k modlitbe s Máriou, Pán tam zosiela svojho Ducha.

Drahí priatelia, v tento sviatok Turíc chceme aj my byť duchovne zjednotení s Máriou, Kristovou Matkou a Matkou Cirkvi, vzývajúc s vierou obnovené vanutie božského Tešiteľa. Vzývajme ju za celú Cirkev, osobitne v tomto Roku kňazov za všetkých služobníkov evanjelia, aby ohlasovali posolstvo spásy všetkým národom.


Preklad: Peter Dufka