Benedikt XVI. po koncerte v Aule Pavla VI.

Vatikán (21. mája, RV) - Dni ruskej kultúry a spirituality vo Vatikáne vyvrcholili včera večer v Aule Pavla VI. koncertom, ktorý Svätému Otcovi venoval Patriarcha Moskvy a celého Ruska Kirill. V podaní Ruského národného orchestra z Petrohradu, Moskovského synodálneho zboru a Petrohradského dychového orchestra odzneli skladby z diel Musorgského, Rimského-Korsakova, Čajkovského a Rachmaninova. Na záver si účastníci koncertu mohli vypočuť premiéru symfónie, ktorú napísal metropolita Hilarion Alfjejev.

Beneditk XVI. sa po koncerte prítomným prihovoril týmito slovami:  

Ctihodní bratia,

vážené dámy a páni,

drahí bratia a sestry,
pred chvíľou sme počuli ušľachtilé melódie na slová Žalmu 135, ktoré dobre vyjadrujú naše pocity, chvály a vďaky Pánovi ako i našu intenzívnu vnútornú radosť z tejto chvíle stretnutia a priateľstva s našimi drahými bratmi z moskovského patriarchátu. Pri príležitosti mojich narodenín a piateho výročia môjho zvolenia za Petrovho nástupcu mi jej svätosť Kirill I., patriarcha Moskvy a celého Ruska, venoval spolu s milými slovami svojho posolstva tieto mimoriadne hudobné okamihy prezentované metropolitom Hilarionom z Volokolamska, predsedom oddelenia pre vonkajšie vzťahy moskovského patriarchátu a rovnako autorom práve predvedenej symfónie.

Moja hlboká vďačnosť preto patrí predovšetkým Jeho Svätosti, patriarchovi Kirillovi. Bratsky a srdečne ho zdravím vyjadrujúc najvrúcnejším želaním, aby nás chvála Pána a úsilie o pokrok pokoja a svornosti medzi národmi stále viac spájali a umožňovali nám rásť v súlade úmyslov i v harmónii činností. Ďakujem tiež z celého srdca metropolitovi Hilarionovi za pozdrav, ktorý mi láskavo adresoval a za jeho ustavičné ekumenické nasadenie, blahoprajem mu k jeho umeleckému dielu, ktoré sme mohli oceniť. Spolu s ním vrele pozdravujem delegáciu moskovského patriarchátu a vážených predstaviteľov vlády Ruskej federácie. Srdečne zdravím tiež prítomných pánov kardinálov a biskupov, osobitne kardinála Waltera Kaspera, predsedu Pápežskej rady pre podporu jednoty kresťanov a Mons. Gianfranca Ravasiho, predsedu Pápežskej rady pre kultúru, ktorý v úzkej spolupráci s predstaviteľmi patriarchátu zorganizoval „Dni ruskej kultúry a spirituality vo Vatikáne“. Zdravím tiež vážených veľvyslancov a ďalšie autority a vás všetkých, drahí priatelia, bratia a sestry, osobitne tu prítomné ruské komunity v Ríme a v Taliansku, ktoré sa zúčastnili tejto radostnej a sviatočnej chvíle.



Túto príležitosť spečatila skutočne mimoriadna a pôsobivá hudba, dávna i súčasná ruská hudba v majstrovskom prevedení Národnej ruskej filharmónie vedenej majstrom Carlom Pontim, Moskovského synodálneho zboru a Orchestra dychových nástrojov z Petrohradu. Moja najhlbšia vďaka patrí všetkým umelcom za talent, úsilie a nadšenie, s ktorým predkladajú pozornosti celého sveta majstrovské diela ruskej hudobnej tradície. V týchto dielach, z ktorých sme dnes počuli významnú ukážku, je hlboko prítomná duša ruského ľudu a spolu s ňou kresťanská viera, ktoré nachádzajú svoje mimoriadne vyjadrenie v Božskej liturgii a liturgickom speve. Skutočne jestvuje úzke a originálne prepojenie medzi ruskou hudbou a liturgickým spevom. Práve v liturgii a z liturgie vyviera a vychádza veľká časť umeleckej kreativity ruských hudobníkov a uvádza do života majstrovské diela, ktoré by si zaslúžili, aby ich západný svet lepšie poznal. Mali sme dnes to potešenie počuť ukážky veľkých ruských umelcov 19. a 20. storočia, ako sú Musorgskij, Rimski-Korsakov, Čajkovskij a Rachmaninov. Títo skladatelia a hlavne ten posledný dokázali prepracovať a zharmonizovať bohaté liturgicko-hudobné dedičstvo ruskej tradície modernejšími hudobnými motívmi a hudobnými skúsenosťami Západu. Myslím, že v týchto stopách sa uberá tiež dielo metropolitu Hilariona.

V hudbe sa teda do istej miery anticipuje a realizuje porovnávanie, dialóg a súlad medzi Východom a Západom ako i medzi tradíciou a modernosťou. Práve na túto analogickú, jednotiacu a harmonickú víziu myslel ctihodný Ján Pavol II., keď inšpirovaný Vjačeslavom Ivanovičom Ivanovom používal obraz „dvoch pľúc“, ktorými je treba znovu začať dýchať, aby bolo dosiahnuté nové vedomie hlbokých a spoločných kultúrnych i náboženských koreňov európskeho kontinentu, bez ktorých by sa dnešná Európa ocitla bez duše alebo by v každom prípade bola poplatná redukčnému a čiastkovému videniu. Práve reflexii nad touto problematikou bolo venované včerajšie sympózium organizované moskovským patriarchátom a radami pre podporu jednoty kresťanov a pre kultúru na témy: „Pravoslávni a katolíci v dnešnej Európe, Kresťanské korene a spoločné kultúrne dedičstvá Východu a Západu“.

Ako som už niekoľkokrát podotkol, súčasnej kultúre a osobitne tej európskej hrozia amnézie, zabudnutie a opustenie mimoriadneho dedičstva vytvoreného a inšpirovaného kresťanskou vierou, ktorá predstavuje podstatnú kostru európskej kultúry a nielen jej. Kresťanské korene Európy sú totiž vytvárané nielen náboženským životom a svedectvom mnohých generácií veriacich, ale tiež nedoceniteľným kultúrnym a umeleckým pokladom, ktorý je pýchou a cenným zdrojom národov a krajín, v ktorých kresťanská viera vo svojich rozmanitých výrazoch viedla dialóg s kultúrou a umením, oživovala a inšpirovala ich, a ako žiadna iná umožňovala a presadzovala kreativitu i ľudský talent. I dnes sú tieto korene živé a plodné na Východe i Západe a môžu ba majú inšpirovať nový humanizmus, nové obdobie autentického ľudského pokroku, aby účinne odpovedali na početné a niekde kľúčové výzvy, s ktorými sa naše kresťanské komunity a naša spoločnosť musí vyrovnávať. Prvou z nich je sekularizácia, ktorá nielen podnecuje k prehliadnutiu Boha a jeho plánov, ale nakoniec vedie i k popretiu samotnej ľudskej dôstojnosti, pretože smeruje k spoločnosti riadenej iba egoistickými záujmami.

Umožnime opäť Európe dýchať plnými pľúcami, vráťme dušu nielen veriacim, ale všetkým národom kontinentu, presadzujme dôveru a nádej, zakorenené v tisícročných skúsenostiach kresťanskej viery! V tejto chvíli nemôže chýbať dôsledné, veľkorysé a odvážne svedectvo veriacich, aby sme mohli spoločne hľadieť do budúcnosti, v ktorej sloboda a dôstojnosť každého muža a ženy budú uznané ako základné hodnoty a bude docenená otvorenosť pre transcendentno a skúsenosť viery ako konštitutívna dimenzia osoby.
 V ukážke z Musorgského, nazvanej Anjel zvestoval, sme počuli slová, s ktorými sa anjel obrátil k Márii a teda i k nám: „Ľudia, radujte sa!“ Motív radosti je zrejmý: Kristus zmŕtvych vstal z hrobu. Drahí bratia a sestry, radosť vzkrieseného Krista nás oživuje, dodáva nám odvahu a je nám oporou na našej ceste kresťanskej viery a svedectva, aby ponúkala pravú radosť a pevnú nádej svetu, aby poskytla hodnotné motívy dôvery ľudstvu, národom Európy, ktorú zverujem materskému a mocnému príhovoru Panny Márie. Еще раз благодарю Патриарха Кирилла, митрополита Илариона, российских гостей, оркестр, хоры, организаторов и всех присутствующих. (Ešte raz ďakujem patriarchovi Kirillovi a metropolitovi Hilarionovi, ruským predstaviteľom, orchestru, zboru, organizátorom a všetkým prítomným.) Nech na vás a na vašich drahých zošle Pán hojnosť požehnania.
 Preložil: Peter Dufka