Katechéza Benedikta XVI. počas generálnej audiencie: S Pannou Máriou kráčame v nádeji

Vatikán (19. mája, RV) - Pápež Benedikt XVI. dnes počas generálnej audiencie na Námestí sv. Petra predniesol nasledujúcu katechézu:



Drahí bratia a sestry,



dnes by som sa spolu s vami rád vrátil k jednotlivým etapám apoštolskej cesty, ktorú som v minulých dňoch uskutočnil v Portugalsku – pohnutý predovšetkým vďačnosťou k Panne Márii: ona vo Fatime deťom, ktoré ju videli, ale aj pútnikom vyjavila svoju veľkú lásku k nástupcovi svätého Petra. Ďakujem Bohu, že mi dal možnosť vzdať úctu portugalskému národu, jeho dlhej a slávnej tradícii viery a kresťanského svedectva. Ako som vás prosil, aby ste sprevádzali moju apoštolskú cestu svojimi modlitbami, tak by som chcel, aby ste sa ku mne pripojili aj teraz vo vzdávaní vďaky Pánovi za jej dobrý priebeh i záver. Jemu zverujem ovocie, ktoré priniesla a ešte prinesie pre portugalské cirkevné spoločenstvá i všetok miestny ľud. Chcem znovu vyjadriť svoju úctu prezidentovi Anibalovi Silvovi a ostatným štátnym predstaviteľom, ktorí ma prijali s veľkou ústretovosťou a poskytli všetky prostriedky na to, aby moja návšteva prebehla čo najlepšie. Srdečne si spomínam aj na mojich spolubratov – biskupov portugalských diecéz, s ktorými som sa stretol v ich krajine a bratsky im ďakujem za to, čo urobili pre duchovnú a organizačnú prípravu mojej návštevy, ako aj za ich ochotu počas celého jej trvania. Osobitne myslím na Lisabonského patriarchu kardinála José da Cruz Policarpa, na biskupa Fatimy Mons. Antonia Augusta dos Santos Marta, biskupa Porta Mons. Manuela Macariu do Nascimento Clementa, na ich spolupracovníkov ako aj na jednotlivé úrady biskupskej konferencie, ktorú vedie Mons. Jorge Ortiga.



Počas celej cesty, uskutočnenej pri príležitosti desiateho výročia svätorečenia pastierikov Hyacinty a Františka, cítil som duchovnú podporu môjho milovaného predchodcu, ctihodného pápeža Jána Pavla II, ktorý Fatimu trikrát navštívil a ďakoval som „neviditeľnej ruke“, ktorá ho pri atentáte 13. mája práve tu, na námestí svätého Petra, zachránila pred smrťou. Večer v deň môjho príchodu som slávil svätú omšu v Lisabone, v očarujúcom prostredí Terreiro do Paco na brehu rieky Tago. Bolo to liturgické zhromaždenie plné nádeje, oživené radostnou účasťou mnohých veriacich. V hlavnom meste, odkiaľ počas stáročí odchádzali misionári, aby zaniesli evanjelium na rozličné kontinenty, som povzbudil miestne cirkvi, aby sa snažili o živú evanjelizáciu jednotlivých spoločenských oblastí, aby boli rozsievačmi nádeje vo svete, ktorý je často poznačený malomyseľnosťou. Veriacich som osobitne pozval k tomu, aby sa stali ohlasovateľmi smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista – zmŕtvychvstania, ktoré je srdcom kresťanstva, východiskovým bodom našej viery a prameňom našej radosti. Tieto myšlienky som zopakoval aj počas stretnutia s predstaviteľmi sveta kultúry, ktoré sa konalo v ich centre v Beléme. Pri tejto príležitosti som zdôraznil dedičstvo hodnôt, ktorými kresťanstvo obohatilo kultúru, umenie a tradíciu portugalského ľudu. V tejto vznešenej zemi, ako aj vo všetkých ostatných krajinách hlboko poznačených kresťanstvom, je možné rozvíjať intenzívnu bratskú spoluprácu s ostatnými kultúrnymi inštitúciami, a otvoriť sa pre úprimný a úctivý dialóg.



Následne som šiel do Fatimy, mestečka, ktoré je poznačené atmosférou skutočného mysticizmu, kde takmer hmatateľne cítiť prítomnosť Panny Márie. Šiel som tam ako pútnik spolu s ostatnými pútnikmi – do tejto zázračnej svätyne, duchovného srdca Portugalska a cieľa mnohých ľudí, ktorí sem prichádzajú z rozličných častí sveta. Sústredene a s dojatím som sa pomodlil v Kaplnke Zjavení v Cova da Iria, kde som srdcu Svätej Panny predstavil radosti a očakávania, ale aj problémy a trápenia celého sveta. Potom som s radosťou predsedal sláveniu vešpier Blahoslavenej Panny Márie. V tomto veľkom a modernom chráme som prejavil svoju vďačnosť kňazom, rehoľníkom, rehoľniciam, a tiež diakonom a seminaristom, ktorí sem prišli z celého Portugalska: ďakoval som im za ich svedectvo, často tiché a neľahké a za ich vernosť evanjeliu a Cirkvi. V Roku kňazov, ktorý sa chýli ku koncu, povzbudil som všetkých kňazov, aby sa venovali nábožnému počúvaniu Božieho Slova, hlbokému poznaniu Krista, intenzívnemu sláveniu Eucharistie – nasledujúc tak nádherný príklad svätého arského farára. Zveril a zasvätil som kňazov celého sveta Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie, ktorá bola vzorom pre Pánových učeníkov.

Večer, spolu s tisíckami osôb, ktoré sa zhromaždili pred svätyňou, som sa zúčastnil na sugestívnom fakľovom sprievode. Bola to obdivuhodná manifestácia viery v Boha a úcty k jeho i našej Matke, vyjadrená v modlitbe posvätného ruženca. Táto modlitba, tak vzácna kresťanskému ľudu, našla vo Fatime svoje centrum vo vzťahu k celej Cirkvi i k svetu. „Krásna pani“ v zjavení 13. mája povedala pastierikom: „Chcem, aby ste sa každý deň modlili ruženec.“ Mohli by sme povedať, že Fatima je takmer synonymom ruženca.



Moja návšteva na tomto vzácnom mieste mala svoje vyvrcholenie v Eucharistickej slávnosti 13. mája, na výročie prvého zjavenia Panny Márie Františkovi, Hyacinte a Lucii. Pripomínajúc slová proroka Izaiáša, pozval som celé zhromaždenie, ktoré sa zišlo pri nohách Panny Márie, aby sme sa s jasotom tešili a plesali v Pánovi, pretože jeho milosrdná láska, ktorá sprevádza našu pozemskú púť, je zdrojom našej veľkej nádeje. Práve touto nádejou je naplnený náročný, ale potešujúci odkaz, ktorý Panna Mária zanechala Fatime. Je to odkaz zameraný na modlitbu, na pokánie a na obrátenie; zaznieva nad hrozbami, nebezpečenstvami a obavami dejín a vyzýva ľudí k dôvere v Boha; k tomu, aby boli plní jeho nádeje, aby zakúsili milosť Pána umožňujúcu milovať ho, pretože on sám je prameň lásky a pokoja.



V tejto perspektíve malo veľký význam stretnutie s organizáciami, ktoré sa venujú sociálnej pastorácii: poukázal som im na správanie dobrého Samaritána – aby sa práve takto snažili vychádzať v ústrety bratom v núdzi, slúžili Kristovi a podporovali spoločné dobro. Mnohí mladí sa naučia vďačnosti práve vo Fatime, ktorá je školou viery a nádeje, pretože je školou lásky a služby bratom. V takomto duchu viery a modlitby sa na záver mojej návštevy vo Fatime nieslo významné bratské stretnutie s portugalskými biskupmi: boli to chvíle intenzívneho duchovného spoločenstva, v ktorých sme sa spoločne poďakovali Pánovi za vernosť Portugalskej Cirkvi a zverili sme pod ochranu Panny Márie miestne spoločenstvá i pastoračné problémy. O pastoračných nádejách a perspektívach som sa zmienil aj počas svätej omše v historickom a symbolickom meste Porto, v „meste Panny Márie“, na záver mojej púte v portugalskej zemi. Veľkému zástupu ľudí, ktorí sa zhromaždili na námestí Avenida dos Aliados, som pripomenul úlohu svedčiť o evanjeliu v každom prostredí a ponúkať svetu vzkrieseného Krista, aby sa každá situácia poznačená ťažkosťami, utrpením a strachom prostredníctvom Ducha Svätého premenila na príležitosť pre rast a život.

Drahí bratia sestry, púť do Portugalska bola pre mňa dojímavou skúsenosťou, plnou mnohých duchovných darov. Stále mám na mysli i v srdci spomienky na túto nezabudnuteľnú cestu, na srdečné a spontánne prijatie, na entuziazmus ľudí. Chválim Pána za to, že Panna Mária, prostredníctvom zjavenia sa trom pastierikom, dala svetu výnimočné miesto pre stretnutie s Božím milosrdenstvom, ktoré uzdravuje a zachraňuje. Vo Fatime Svätá Panna pozýva všetkých, aby pokladali svet za miesto svojej púte do večnej vlasti, ktorá je v Nebi. V skutočnosti sme všetci pútnikmi, potrebujeme Matku, aby nám ukázala cestu. „S tebou kráčame v nádeji. Múdrosť a Poslanie“. To je motto mojej apoštolskej cesty do Portugalska a vo Fatime nás blahoslavená Panna Mária pozýva, aby sme kráčali s veľkou nádejou a nechali sa viesť „múdrosťou zhora“, ktorá sa zjavila v Ježišovi, múdrosťou lásky: aby sme ponúkli svetu svetlo a radosť v Kristovi. Pozývam vás preto, aby ste sa pripojili k mojim modlitbám a prosili Pána, nech požehná úsilie všetkých, ktorí sa v tomto milovanom národe venujú službe evanjeliu a hľadaniu skutočného dobra pre človeka, pre každého človeka. Modlime sa tiež, aby na príhovor Najsvätejšej Panny Márie Duch Svätý urobil túto apoštolskú cestu zdrojom budúceho ovocia a aby oživil na celom svete poslanie Cirkvi, ktorá bola ustanovená Kristom pre ohlasovanie evanjelia pravdy, pokoja a lásky všetkým národom.

 
Preklad: Martin Kramara