Posolstvo Benedikta XVI. k 44. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov
Vatikán (16. mája, RV) - Pápež Benedikt XVI. napísal k dnešnému dňu, ktorý
je 44. svetovým dňom spoločenských komunikačných prostriedkov posolstvo, ktoré bolo
vydané - ako zvyčajne - na sviatok sv. Františka Saleského, patróna tlače a žurnalistov,
24. januára. Jeho tohtoročná téma znie: „Kňaz a pastorácia digitálneho
sveta: nové médiá v službe Slova“.
Drahí
bratia a sestry,
téma nastávajúceho Svetového dňa spoločenských komunikačných
prostriedkov – Kňaz a pastorácia digitálneho sveta: nové médiá v službe Slova – dobre
zapadá do práve prebiehajúceho Roku kňazov a dáva do pozornosti predovšetkým zamyslenie
sa nad takou širokou a delikátnou pastoračnou oblasťou, akou je oblasť spoločenskej
komunikácie a digitálneho sveta. Tu sa kňazovi ponúkajú nové možnosti vykonávania
jeho služby Slova a pre Slovo. Moderné spoločenské komunikačné prostriedky sa už dávno
stali súčasťou bežných prostriedkov, cez ktoré sa cirkevné spoločenstvá vyjadrujú,
keď vstupujú do kontaktu so svojím okolím, a veľmi často vytvárajú rôzne formy veľmi
bohatého dialógu. No ich nedávne prenikavé rozšírenie a značný vplyv spôsobujú, že
aj ich využitie v kňazskej službe je čoraz dôležitejšie a užitočnejšie.
Prvoradou
úlohou kňaza je ohlasovať Krista, Božie Slovo, ktoré sa stalo telom, a rozmanitým
spôsobom cez sviatosti sprostredkovať Božiu spásonosnú milosť. Cirkev zvolávaná Kristom
– Slovom, je znakom a nástrojom spoločenstva, ktoré Boh vytvára s človekom a ktoré
má každý kňaz v Bohu a s Bohom vytvárať. V tom spočíva taká veľká dôstojnosť a krása
kňazského poslania, v ktorom sa privilegovaným spôsobom uskutočňujú slová apoštola
Pavla: „Veď Písmo hovorí: ,Nik, kto v neho verí, nebude zahanbený."… Lebo každý, kto
bude vzývať Pánovo meno, bude spasený. Ale ako budú vzývať toho, v ktorého neuverili?
A ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? A ako budú kázať,
ak nie sú poslaní?” (Rim 10, 11. 13 – 15)
Aby sme v rámci veľkých kultúrnych
zmien – zvlášť badateľných vo svete mladých – primerane odpovedali na tieto otázky,
stávajú sa neodmysliteľným nástrojom také spôsoby komunikácie, ktoré sú otvorené technologickým
výdobytkom. Digitálny svet poskytuje prostriedky, ktoré ponúkajú temer neobmedzené
možnosti komunikácie a otvárajú tak vskutku pozoruhodné perspektívy na aktualizáciu
výzvy sv. Pavla: „Beda mi, keby som evanjelium nehlásal” (1 Kor 9, 16). S rozširovaním
týchto prostriedkov nielen narastá zodpovednosť za ohlasovanie, ale stáva sa aj naliehavejšou
a vyžaduje si viac motivované a účinnejšie úsilie. Zoči-voči tomu sa kňaz nachádza
akoby na začiatku „novej historickej epochy”, pretože čím intenzívnejšie vzťahy moderné
technológie vytvárajú a čím viac digitálny svet rozširuje svoje hranice, tým viac
sa od kňaza vyžaduje, aby sa ním pastoračne zaoberal a zvyšoval svoje úsilie zapojiť
médiá do služby Slova.
Napriek tomu môže rozšírená pluralita médií a pestrá
ponuka rôznych funkcií tejto komunikácie prinášať aj riziko, že využitie médií sa
bude riadiť len potrebou byť k dispozícii, a web sa bude mylne považovať iba za priestor,
kde treba byť prítomný. Od kňazov sa však vyžaduje schopnosť, aby boli v digitálnom
svete prítomní s trvalou vernosťou evanjeliovému posolstvu, aby skutočne vykonávali
úlohu animátorov spoločenstiev – ktoré sa teraz čoraz častejšie vyjadrujú prostredníctvom
mnohých „hlasov” vychádzajúcich z digitálneho sveta – a aby ohlasovali evanjelium,
využívajúc popri tradičných nástrojoch aj prínos tejto novej generácie audiovizuálnej
techniky (fotografií, videí, animácií, blogov, webových stránok), ktoré predstavujú
doteraz nepoznané príležitosti na dialóg a užitočné pomôcky aj pre evanjelizáciu a
katechézu.
Prostredníctvom moderných komunikačných prostriedkov môže kňaz oboznamovať
so životom Cirkvi a pomáhať dnešným ľuďom objavovať Kristovu tvár. Pritom má spájať
vhodné a kompetentné používanie týchto prostriedkov – ktoré si osvojil už v období
formácie – spolu so solídnou teologickou prípravou a zjavnou kňazskou spiritualitou,
živenou neustálym rozhovorom s Pánom. V digitálnom svete má skôr presvitať srdce kňaza
ako Božieho muža, než len jeho ruka mediálneho pracovníka, aby tak dával dušu nielen
samotnému pastoračnému úsiliu, ale aj neprerušenému komunikačnému toku „internetovej
siete”.
Aj v digitálnom svete musí byť známe, že Božia láskyplná pozornosť
voči nám v Kristovi nie je vecou minulosti, ani len učenou teóriou, ale úplne konkrétnou
a aktuálnou skutočnosťou. Pastorácia v digitálnom svete má totiž ukázať ľuďom našej
doby a dnešnému zblúdenému ľudstvu, že „Boh je blízko; že v Kristovi si všetci navzájom
patríme” (Benedikt XVI., Príhovor k rímskej kúrii pri príležitosti predvianočnej audiencie
jej členov: L Osservatore Romano, 21. – 22. decembra 2009, s. 6).
Kto iný,
ako Boží muž, môže prostredníctvom vlastných kompetencií v prostredí nových digitálnych
prostriedkov lepšie rozvíjať a uvádzať do praxe pastoráciu, ktorá zachová Boha živého
a aktuálneho aj v dnešnej realite a predstaví náboženskú múdrosť minulosti ako bohatstvo,
z ktorého treba čerpať, aby sme dnešok prežívali dôstojne a primerane tomu vytvárali
aj budúcnosť? Úlohou zasvätenej osoby pracujúcej v médiách je vyrovnávať cestu pre
nové stretnutia, a to trvalým zaistením kvalitného ľudského kontaktu a pozornosťou
voči ľuďom a ich skutočným duchovným potrebám. Má tiež ponúkať ľuďom žijúcim v tejto
„digitálnej“ dobe znamenia, ktoré sú nevyhnutné na poznanie Pána, a ponúkať im možnosť
cvičiť sa v bdelosti, nádeji i v približovaní sa Božiemu slovu, ktoré zachraňuje a podporuje
ľudský integrálny rozvoj. Toto Slovo si potom môže raziť svoju cestu medzi nespočetnými
križovatkami v hustej sieti „autostrád“, ktoré brázdia kybernetický priestor, a môže
potvrdiť právo Boha byť „obyvateľom“ každej epochy, aby tak cez nové formy komunikácie
„kráčal“ po cestách miest a „zastavoval sa“ na prahoch domov i sŕdc, kde znovu povie:
„Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem
a budem s ním večerať a on so mnou“ (Zjv 3, 20).
V minuloročnom posolstve som
povzbudil zodpovedných za spoločenskú komunikáciu, aby podporovali kultúru rešpektovania
dôstojnosti a hodnoty ľudskej osoby. To je jedna z ciest, ako má Cirkev vykonávať
„diakoniu kultúry“ v rámci dnešného „digitálneho kontinentu“. S evanjeliom v rukách
i v srdci sa má poukazovať na to, že je čas pripravovať ďalšie cesty vedúce k Božiemu
slovu, pričom nemožno zabúdať na to, že osobitnú pozornosť treba venovať hľadajúcim,
lebo ich hľadanie možno považovať už za prvý krok k evanjelizácii. Pastorácia v digitálnom
svete má myslieť aj na tých, ktorí neveria, či stratili odvahu, no predsa majú v srdci
túžbu po absolútne a po večnej pravde, keďže nové komunikačné prostriedky umožňujú
vstupovať do kontaktu s veriacimi každého náboženstva, neveriacimi i s ľuďmi všetkých
kultúr. Tak ako mal prorok Izaiáš víziu o dome modlitby pre všetky národy (porov.
Iz 56, 7), nebolo by vari možné si predstaviť, že web – podobne ako „nádvorie pohanov“
Jeruzalemského chrámu – môže vytvoriť priestor aj pre tých, ktorým je Boh ešte neznámy?
Rozvoj
nových technológií a celý digitálny svet vo svojej komplexnosti predstavuje pre ľudstvo
ako celok i pre človeka v jeho osobnom živote veľký potenciál i podnet na stretnutia
a dialóg. Zároveň sú tieto nástroje pre veriacich veľkou príležitosťou. Žiadna cesta
totiž nemôže a nesmie byť uzavretá pre toho, kto sa v mene zmŕtvychvstalého Krista
usiluje čoraz viac sa približovať človeku. Preto nové médiá ponúkajú predovšetkým
kňazom zakaždým nové a pastoračne neobmedzené perspektívy, ktoré ich povzbudzujú k tomu,
aby uplatňovali univerzálny rozmer Cirkvi na širokú a konkrétnu komunitu a aby boli
v dnešnom svete svedkami vždy nového života, ktorý sa rodí z počúvania Ježišovho evanjelia.
On je Božím Synom od večnosti, ktorý k nám prišiel, aby nás zachránil. Netreba však
zabúdať, že plodnosť kňazskej služby sa odvodzuje predovšetkým od Krista, od stretania
sa s ním a načúvania jemu v modlitbe; od Krista ohlasovaného v homílii a skrze svedectvo
života; od Krista poznávaného, milovaného a osláveného vo sviatostiach, predovšetkým
v najsvätejšej Eucharistii a vo sviatosti zmierenia.
Vás, drahí kňazi, znovu
pozývam, aby ste sa múdro chopili príležitostí, ktoré ponúkajú moderné komunikačné
prostriedky. Pán nech z vás urobí zapálených ohlasovateľov dobrej zvesti aj na tejto
novej „agore“, ktorú tvoria súčasné komunikačné prostriedky.
S týmto želaním
vám vyprosujem ochranu Božej Matky i svätého farára z Arsu a s láskou každému z vás
udeľujem svoje apoštolské požehnanie.