Homília Svätého Otca počas svätej omše v meste Porto

Portugalsko (14. mája, RV) – Pápež dnes pred 10. hodinou priletel do mesta Porto. Papamobilom prechádzal ulicami mesta, na ktorých ho nadšene vítali tisíce veriacich. O 10:30 sa začala eucharistická slávnosť na aleji „Avenida dos Aliado“, ktorej predsedal Benedikt XVI. Jeho homíliu vám ponúkame v plnom znení:



Drahí bratia a sestry,

«V knihe Žalmov je napísané: […] Jeho úrad nech prevezme iný. Treba teda, […] aby sa jeden z nich stal s nami svedkom jeho zmŕtvychvstania.» (Sk 1, 20-22) Toto povedal Peter pri čítaní a vysvetľovaní Božieho slova spolu so svojimi bratmi, ktorí sa zhromaždili vo Večeradle po tom, ako Ježiš vystúpil do Neba. Vybrali Mateja, ktorý bol svedkom verejného účinkovania Ježiša a jeho víťazstva nad smrťou a ktorý mu bol verný až do konca, aj keď mnohí ho opustili. «Nepomer» síl na bojisku, ktorý nám dnes naháňa strach, ohromoval už pred dvetisíc rokmi tých, ktorí videli a počúvali Krista. Bol tam sám, od pobrežia Galilejského jazera až po Jeruzalemské námestia, len alebo takmer len v rozhodujúcich okamihoch: On zjednotený s Otcom, On v sile Ducha. A predsa sa stalo, že nakoniec z tej istej lásky, ktorá stvorila svet, vyrástlo nové Kráľovstvo ako malé semiačko, ktoré vyklíči zo zeme, ako iskra svetla, ktoré preniká temnoty, ako svitanie dňa, ktorý nikdy nekončí: je to vzkriesený Kristus. A zjavil sa svojim priateľom, ukázal im nevyhnutnosť kríža na ceste k vzkrieseniu.

V ten deň hľadal Peter nejakého svedka tohto všetkého. Prišli dvaja a Nebesia označili «Mateja. I pripočítali ho k jedenástim apoštolom.» (Sk 1,26). Dnes si pripomíname jeho slávnu pamiatku v tomto «Hrdom meste», ktoré sa odelo do slávnostnej atmosféry, aby privítalo Petrovho nástupcu. Ďakujem Bohu za to, že ma priviedol medzi vás, na toto stretnutie okolo oltára. Môj srdečný pozdrav patrí vám, bratia a sestry, priatelia mesta Porto a Portskej diecézy, tým, ktorí prišli z cirkevnej provincie severného Portugalska a tiež blízkeho Španielska a ostatným, ktorí sú priamo alebo duchovne spojení s týmto naším liturgickým zhromaždením. Pozdravujem biskupa z Porta, Mons. Manuela Clementeho, ktorý s veľkou túžbou očakával moju návštevu, ktorý ma prijal s veľkou láskou a tlmočil mi vašu lásku na začiatku tejto Eucharistickej slávnosti. Pozdravujem jeho predchodcov a ostatných bratov v biskupskej službe, kňazov, rehoľníkov a rehoľníčky a všetkých veriacich laikov, osobitne tých, ktorí pomáhajú napĺňať poslanie diecézy a konkrétne tých, ktorí sa zapojili do príprav tejto mojej návštevy. Viem, že ste sa mohli spoľahnúť na efektívnu spoluprácu primátora mesta Porto a ostatných verejných činiteľov, z ktorých mnohí ma poctili svojou prítomnosťou; využívam tento okamih, aby som ich pozdravil a poprial im a aj všetkým, ktorých zastupujú a ktorým slúžia, aby čo najlepšie pracovali pre dobro všetkých.

«Treba teda, aby sa jeden stal s nami svedkom zmŕtvychvstania», povedal Peter. A jeho aktuálny nástupca opakuje každému z vás: Moji bratia a sestry, je potrebné, aby ste sa so mnou stali svedkami Ježišovho zmŕtvychvstania. Nakoniec, ak nebudete vy jeho svedkami vo vašom okolí, kto to urobí namiesto vás? Kresťan je v Cirkvi a spolu s Cirkvou vyslanec Krista vo svete. Toto je nepopierateľné poslanie každého cirkevného spoločenstva: prijať od Boha vzkrieseného Krista a ponúknuť ho svetu, aby každý okamih zoslabnutia a smrti bol skrze Ducha svätého premenený na rast a rozvoj života. Z tohto dôvodu sme pri každej eucharistickej slávnosti povinní s väčšou pozornosťou počúvať Kristove slová a vytrvale sa živiť Chlebom jeho prítomnosti. Tak sa staneme svedkami a dokonca nositeľmi vzkrieseného Ježiša vo svete, budeme ho môcť odovzdávať v rôznych spoločenských oblastiach a všetkým, ktorí v nich žijú a pracujú sa staneme šíriteľmi onoho «života v hojnosti» (por. Jn 10,10), ktorý nám vybojoval On svojím krížom a vzkriesením a ktorý nasycuje základné túžby ľudského srdca.

Nič si nesmieme vynucovať, ale neustále ponúkať, ako nám odporúča Peter v jednom zo svojich listov: «Ale uctievajte sväto Krista, Pána, vo svojich srdciach, stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás.» (1Pt 3,15) A potom, všetci to od nás žiadajú, aj tí, ktorí sa nás zdanlivo nepýtajú. Vďaka osobnej a spoločnej skúsenosti dobre vieme, že Ježiš je ten, ktorého všetci očakávajú. Najhlbšie túžby sveta a veľké istoty Evanjelia sa v podstate stretávajú v neodmysliteľnom poslaní, ktoré nám náleží, pretože «bez Boha človek nevie, kam má ísť, a nedokáže ani pochopiť, kým je. Pred enormnými problémami rozvoja národov, ktoré nás takmer privádzajú do malomyseľnosti a rezignácie, nám prichádza na pomoc slovo Pána Ježiša Krista, ktorý nám hovorí: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Jn 15, 5) a povzbudzuje nás: „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20)». (Benedikt XVI., Enc. Caritas in veritate, 78).

Avšak útecha a pokoj z tejto istoty nie sú pre nás dôvodom vzdať sa povinnosti vychádzať v ústrety iným. Musíme zvíťaziť nad pokušením obmedziť sa na to, čo ešte máme, alebo si myslíme, že máme, že je naše, že je isté: bolo by to zomieranie prítomosti Cirkvi vo svete, ktorá však môže byť iba misionárska v šíriacom sa hnutí Ducha. Od svojho počiatku, kresťanský ľud jasne cítil potrebu ohlasovania Ježišovej Dobrej zvesti tým, ktorí ju ešte nepoznali. V týchto posledných rokoch sa zmenil antropologický, kultúrny, sociálny a náboženský rámec ľudstva; dnes je Cirkev povolaná čeliť novým výzvam a je pripravená viesť dialóg z rôznymi kultúrami a náboženstvami v snahe vytvárať spolu s každým človekom dobrej vôle pokojné spolužitie národov. Oblasť poslania ad gentes sa dnes javí ako veľmi široká a nie je možné ju zadefinovať len na základe geografických poznatkov; očakávajú nás vlastne nielen nekresťanské národy a vzdialené kraje, ale aj sociálno-kultúrne prostredie a predovšetkým srdcia, ktoré sú tými prvými pre misijnú činnosť Božieho ľudu.

Ide o poslanie, ktorého verné naplnenie «sa má uberať tou istou cestou, ktorou šiel sám Kristus, totiž cestou chudoby, poslušnosti, služby a sebaobetovania až na smrť, z ktorej on svojím zmŕtvychvstaním vyšiel ako víťaz.» (Dekr. Ad gentes, 5). Áno! Sme povolaní slúžiť ľuďom dnešnej doby a dôverovať výlučne Ježišovi, nechať sa viesť jeho Slovom: «Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo.» (Jn 15,16). Koľko strateného času, koľko zbytočnej námahy, kvôli nepozornosti v tejto veci! Pôvod a účinnosť poslania, to všetko určuje Kristus: poslanie dostávame vždy od Krista, ktorý nás naučil to, čo počul od svojho Otca a my sa doň začleňujeme skrze Ducha v Cirkvi. Ako pri samotnej Cirkvi, Kristovom Diele a Diele jeho Ducha, ide o obnovu tvárnosti zeme, vychádzajúc z Boha, vždy jedine z Boha!



Drahí bratia a sestry, priatelia z mesta Porto, pozdvihnite oči k nebu, k tej, ktorú ste si zvolili za patrónku mesta, k Nepoškvrnenému Počatiu. Anjel pri Zvestovaní oslovil Máriu ako «milostiplnú», čím vyjadril, že jej srdce a jej život boli úplne otvorené Bohu a preto úplne zaplavené jeho milosťou. Nech vám ona pomáha, aby ste sa stali slobodným a plným súhlasom Božej milosti, aby vás Duch Svätý obnovil a cez vás obnovoval ľudstvo svojím svetlom a radosťou.

Preklad: Rút Lačná