Svätý Otec sa stretol s organizáciami sociálnej pastorácie

Portugalsko (13.mája, RV) - O 17:00 hodine popoludní sa Svätý Otec stretol s organizáciami sociálnej pastorácie v kostola Najsvätejšej Trojice. Prítomným čenom katolíckych i nekatolíckych organizácii adresoval tieto slová:


Drahí bratia a priatelia,
počuli ste Ježiša povedať: „Choď a rob aj ty podobne!“ (Lk 10,37). Povzbudzuje nás, aby sme si osvojili štýl dobrého samaritána, ktorého príklad bol práve proklamovaný, aby sme vnášali do situácií núdze bratskú pomoc. V čom spočíva tento štýl? Spočíva vo „vnímavom srdci“. „Takéto srdce vidí, kde je potrebná láska a podľa toho koná“ (Benedikt XVI., Enc. Deus caritas est, 31). Takto konal dobrý samaritán. Ježiš sa neobmedzuje na povzbudzovanie. Podľa učenia cirkevných otcov je dobrým samaritánom on sám. Stáva sa blížnym každému človeku, „vylieva na jeho rany olej útechy a víno nádeje“ (Spoločná prefácia VIII.), a vedie ho do hostinca, ktorým je Cirkev, kde ho nechá liečiť, zveruje ho svojím služobníkom a osobne zaplatí vopred za jeho uzdravenie. „Choď a rob aj ty podobne!“ Pokiaľ chceme žiť so srdcom dobrého samaritána, musí sa bezpodmienečná Ježišova láska, ktorá nás uzdravila, teraz premeniť na lásku darovanú zadarmo a veľkoryso skrze spravodlivosť a charitu.

Mám veľkú radosť zo stretnutia s vami na tomto požehnanom mieste, ktoré si Boh zvolil, aby prostredníctvom Matky Božej pripomenul ľudstvu svoje plány milosrdnej lásky. Priateľsky pozdravujem osobne každého z vás tu prítomného, ako i organizácie, ku ktorým patríte v rôznosti podôb spojených v reflexii nad sociálnymi otázkami a predovšetkým praktickým súcitom s chudobnými, chorými, väznenými, migrantmi, nezamestnanými a tými, ktorí trpia závislosťami, narušujúcimi ich dôstojnosť slobodných ľudí. Ďakujem Mons. Carlosovi Azevedovi za spoločenstvo a vernosť Cirkvi a pápežovi, prejavenú ako týmto charitatívnym zhromaždením, tak aj Komisiou pre sociálnu pastoráciu pri biskupskej konferencii, ktorej predsedá a ktorá neprestáva podnecovať túto veľkú sejbu dobrých diel v celom Portugalsku. S vedomím toho, že rovnako ako Cirkev nie ste schopní ponúknuť praktické riešenia na každý konkrétny problém, ale zbavení akéhokoľvek druhu moci, odhodlaní slúžiť spoločnému dobru, buďte pripravení pomáhať a ponúkať všetkým prostriedky spásy.

Drahí bratia a sestry, ktorí pracujete na rozsiahlom poli charity. Kristus sám zjavuje, že „Boh je láska“ (1 Jn 4,8) a zároveň nás učí, že základný zákon ľudskej dokonalosti, a teda tiež pretvorenia sveta, je nové prikázanie lásky. Tých, ktorí veria Božskej láske, uisťuje, že cesta lásky je otvorená pre všetkých ľudí. (Gaudium et spes, 38). Aktuálnym historickým scenárom je spoločensko - ekonomická, kultúrna a duchovná kríza, ktorá vytvára zrejmú príležitosť k rozlišovaniu orientovanému kreatívnou ponukou sociálneho posolstva Cirkvi. Štúdium jej sociálneho učenia, ktorého hlavnou silou a princípom je láska, umožní načrtnúť proces integrálneho ľudského rozvoja, ktorý zapojí hlbiny srdca a dosiahne širšiu humanizáciu spoločnosti (porov. Caritas in veritate, 20). Nejedná sa o obyčajné intelektuálne poznanie, ale o múdrosť, ktorá dodá chuť a korenie, ponúkne kreativitu cestám poznania i konania smerom k vyriešeniu tak rozsiahlej a zložitej krízy. Nech cirkevné inštitúcie spolu s necirkevnými organizáciami dokážu zdokonaliť svoje schopnosti poznávať a riadiť vo vzťahu k novej a veľkolepej dynamike, ktorá povedie k „onej civilizácii lásky, ktorej semeno Boh vložil do každého národa a každej kultúry“ (ibid. 33).

Táto diakonia lásky je vo svojej sociálnej a politickej dimenzii vlastná veriacim laikom, povolaným organicky šíriť spoločné dobro a spravodlivosť a správne uspôsobovať sociálny život (porov. Deus caritas est, 29). Jeden z pastoračných záverov, ktorý vyplynul z vašich nedávnych reflexií, je potreba formovať novú generáciu služobných lídrov. Priťahovať nových laických pracovníkov na toto pastoračné pole si zaiste zaslúži zvláštnu starostlivosť pastierov vnímavých na budúcnosť. Kto sa naučí od Boha Láske, bude nevyhnutne osobou pre druhých. „Láska k Bohu sa totiž zjavuje v zodpovednosti za druhých“ (Spe salvi, 28). Zjednotení v Kristovi, v jeho zasvätení Otcovi, sme uchvátení súcitom so zástupmi, ktoré žiadajú spravodlivosť a solidaritu a ktoré nás ako dobrý samaritán z podobenstva zaväzujú ponúknuť konkrétne a veľkorysé odpovede.

Často však nie je ľahké dôjsť k uspokojujúcej syntéze medzi duchovným životom a apoštolskou aktivitou. Tlak, ktorý vyvoláva prevažujúca kultúra, úporne prezentujúca životný štýl založený na zákone silnejšieho, na ľahkom a atraktívnom zárobku, ovplyvňuje náš spôsob myslenia, naše plány a perspektívy našej služby a hrozí, že im vezme motiváciu kresťanskej viery a nádeje, ktorá ju vzbudila. Početné a naliehavé žiadosti o pomoc a podporu, s ktorými sa na nás obracajú tí, ktorí sú nemajetní a stoja na okraji spoločnosti, nás núti hľadať riešenia, ktoré odpovedajú na logiku účinnosti, viditeľného efektu a reklamy. Táto syntéza je však napriek tomu absolútne nevyhnutná, milovaní bratia, aby bolo možné slúžiť Kristovi v ľudstve, ktoré vás očakáva. V tomto rozdelenom svete je od všetkých žiadaná hlboká a autentická jednota srdca, ducha a činu.

K mnohým sociálnym inštitúciám, ktoré slúžia spoločnému dobru a sú nablízku potrebám populácie, patria i tie, ktoré patria ku Katolíckej cirkvi. Je treba, aby ich orientácia bola jasná, aby nadobudli zreteľnú identitu: v inšpirácii svojich objektov, vo výbere svojich ľudských zdrojov, v metódach jednania, v kvalite svojich služieb, v serióznom a účinnom riadení prostriedkov. Pevná identita inštitúcií je skutočnou službou, veľkým úžitkom tých, ktorým prospievajú. Základným krokom je poskytnúť charitatívnej kresťanskej aktivite okrem identity i s ňou súvisiacu autonómiu a nezávislosť na politike a ideológiách (porov. Deus caritas est, 31b) a tiež možnosť spolupráce so štátnymi orgánmi, aby bol dosiahnutý spoločný cieľ.

Vaše asistenčné, výchovné alebo charitatívne aktivity je treba doplňovať vytváraním projektov slobody, ktoré pozdvihujú ľudskú bytosť pri hľadaní univerzálneho bratstva. Sem naliehavo spadá záväzok kresťanov pri obrane ľudských práv, pri venovaní pozornosti k celku ľudskej osoby v jej rozmanitých dimenziách. Vyjadrujem hlboké uznanie všetkým sociálnym a pastoračným iniciatívam, ktoré sa snažia bojovať proti sociálno-ekonomickým a kultúrnym mechanizmom, vedúcim k interrupciám a majú zreteľne na pamäti obranu života, zmierenie a uzdravenie osôb dotknutých drámou interrupcie. Iniciatívy, ktoré mali za účel chrániť podstatné a primárne hodnoty života od jeho počatia a rodinu založenú na nerozlučnom manželstve medzi mužom a ženou, pomáhajú odpovedať na niektoré najzákernejšie a najnebezpečnejšie hrozby, ktorým je dnes vystavené spoločné dobro. Tieto iniciatívy tvoria spolu s mnohými inými formami nasadenia základné elementy budovania civilizácie lásky.

To všetko dobre zapadá do posolstva Matky Božej, ktoré znie na tomto mieste: pokánie, modlitba, odpustenie, ktoré smerujú k obráteniu srdca. Toto je cesta k budovaniu zmienenej civilizácie lásky, ktorej semeno vložil Boh do srdca každého človeka a ktorej viera v Krista Spasiteľa umožňuje klíčiť.

Preklad: Peter Dufka