Príhovor Svätého Otca chorým v Malom dome Božej Prozreteľnosti

Drahí bratia a sestry!

Chcem vyjadriť veľkú radosť a vďačnosť Bohu, že ma priviedol k vám, na toto miesto, kde sa rôznymi spôsobmi a podľa mimoriadnej charizmy prejavuje láska a starostlivosť nášho nebeského Otca. Toto naše stretnutie je vo výraznom  súlade s mojou púťou k posvätnému plátnu, v ktorom môžeme čítať celú drámu utrpenia, avšak aj svetlo zmŕtvychvstania Krista, v plnom význame, aký ono má pre vykúpenia sveta. Ďakujem donovi Aldovi Sarottovi za príznačné slová, ktorými sa na mňa obrátil: skrze neho sa moja vďaka dáva všetkým vám, ktorí pracujete tu v Malom dome Božej Prozreteľnosti, ako ho chcel nazvať Sv. Jozef Benedikt Cottolengo. Môj prejav vďaky patrí aj trom rehoľným spoločenstvám, ktoré sa zrodili v srdci sv. Jozefa Cottolenga pod vplyvom „fantázie” Ducha Svätého. Vďaka všetkým vám, drahí chorí, ktorí ste vzácnym pokladom tohto domu a tohto diela.


Ako možno viete, počas generálnej audiencie minulú stredu som spolu s postavou sv. Leonadra Murialdiho predstavil aj charizmu a dielo vášho zakladateľa. Áno, on bol skutočným a pravým príkladom lásky, ktorej podnety ako plodné stromy stoja pred našimi očami a pred pohľadmi dnešného sveta. Keď si čítame svedectvá z tých čias, vidíme, že nebolo pre Cottolenga ľahké začať toto dielo. Ani viaceré podporné aktivity, prítomné na území na pomoc tým najbiednejším neboli schopné odstrániť metlu chudoby, ktorá v tom čase sužovala mesto Turín. Sv. Jozef Cottolengo hľadal, ako dať odpoveď na danú situáciu tým, že prichýlil osoby v ťažkostiach a uprednostňoval tých, o ktorých sa už nikto nechcel postarať. Prvá bunka „Malého domu Božej Prozreteľnosti” nemala ľahký život ani dlhé trvanie. V roku 1832 v štvrti Valdocca s pomocou niektorých kresťanských rodín uzrela svetlo sveta nová štruktúra.



Sv. Jozef Cottolengo prechádzajúc vo svojom živote mnohými ťažkými skúškami, si vždy zachoval pokoj a dôveru napriek všetkému. Pozorne vnímal prejavy otcovskej starostlivosti Boha. Rozpoznával vo všetkých situáciách jeho prítomnosť a prítomnosť jeho milosrdenstva. Rozpoznával i v chudobných najmilovanejší obraz jeho veľkosti. Sprevádzalo ho hlboké presvedčenie: „Chudobní sú Ježišom samým, nie sú nejakým jeho obrazom. Je to Ježiš v osobe a ako taký potrebuje, aby sme mu poslúžili. Všetci chudobní sú našimi pánmi, ale títo, na pohľad odpudiví, sú našimi najväčšími pánmi, sú našimi opravdivými skvostami. Ak sa k ním nebudeme správať dobre, vyhodia nás z Malého domu. Oni sú Ježiš.”



Sv. Jozef Cottolengo cítil potrebu namáhať sa pre Boha a pre človeka. Hlboko v srdci mal zapísané slová apoštola Pavla: „… nás ženie Kristova láska“ (porov. 2Kor 5,14). Chcel úplne zasvätiť svoj život službe tým najbiednejším, na ktorých nikto nepamätá. Základným princípom jeho činnosti od začiatku bolo slúžiť všetkým kresťanskou láskou, ktorá mu umožňovala vidieť v každom človeku, aj v tom na pokraji spoločnosti, ľudskú dôstojnosť. Pochopil, že kto je ranený utrpením a odmietaním, má tendenciu uzavrieť sa a izolovať a vyjadriť nedôveru voči samému životu. Preto vziať na seba mnohé ľudské utrpenia znamenalo pre tohto nášho svätca vytvárať vzťahy citovej, rodinnej, spontánnej blízkosti, dajúc tak životu a dielu tento rodinný charakter, ktorý pretrváva dodnes.


Obnovením ľudskej dôstojnosti chcel svätý Jozef Benedikt Cottolengo obnoviť celého človeka: od základných psycho-sociálnych potrieb k mravným a duchovným, od obnovenia telesných funkcií po hľadanie zmyslu života, doviesť osobu k tomu, aby sa cítila ešte živým údom cirkevného spoločenstva a spoločnosti. Sme vďační tomuto veľkému apoštolovi lásky za toto dielo. Navštevujúc tieto miesta a stretávajúc sa s každodenným utrpením na tvárach mnohých našich bratov a sestier, ktorí žijú v tomto vašom dome, nadobúdame skúsenosť zmyslu a  hlbšieho významu utrpenia a bolesti.



Drahí chorí, konáte dôležitú úlohu: keď prežívate svoje utrpenie v spojení s Kristom ukrižovaným a vzkrieseným, tajomným spôsobom spolupracujete na záchrane sveta. Obetujúc vašu bolesť Bohu skrze Krista môžete spolupracovať na víťazstve dobra nad zlom, pretože Boh zúrodní vašu obetu, náš skutok lásky. Drahí bratia a sestry, všetci ktorí ste tu, každý na svojom mieste, necíťte sa cudzí, na pokraji tohto sveta, ale cíťte sa ako vzácne kúsky mozaiky. Mozaiky, ktorú tvorí Boh, ten najväčší umelec. Ten, ktorý vytvára deň po dni aj na základe vášho pričinenia. Kristus, ktorý zomrel na kríži, aby nás zachránil, preto, že sa nechal pribiť na drevo, znamenie smrti, mohol nechať zakvitnúť životu v celej svojej kráse. Tento dom je zrelým plodom, narodeným z kríža a vzkriesenia Krista, a dokazuje, že utrpenie, zlo a smrť nemá posledné slovo, pretože zo smrti a utrpenia môže povstať život. O tom svedčil príkladným spôsobom jeden z vás, ktorého chcem spomenúť: ctihodný brat Luigi Bordino, žiarivá postava rehoľného ošetrovateľa.



Na tomto mieste teda lepšie chápeme, že ak utrpenie človeka bolo spojené s Kristovým utrpením, nebude stratené. Odkaz tohto slávnostného vystavenia plátna: „Utrpenie Kristovo – Utrpenie človeka” sa tu zvlášť chápe. Prosme ukrižovaného a vzkrieseného Pána, aby osvietil naše každodenné putovanie svetlom svojej tváre, aby ožiaril náš život, prítomnosť a budúcnosť, bolesti a radosti, námahy a nádeje celého ľudstva. Vám všetkým, drahí bratia a sestry, na príhovor Panny Márie a sv. Jozefa Cottolenga zo srdca udeľujem svoje požehnanie: Nech vás utešuje a posilňuje v skúškach a nech vám dá všetky milosti, ktoré pochádzajú od Boha, autora a darcu každého dokonalého daru.



Preklad: sr. Jaroslava Kochjarová