Zamyslenie nad liturgickými textami 5. veľkonočnej nedele

Zamyslenie na liturgickými čítaniami 5. veľkonočnej nedele pripravil P. Peter Dufka SJ

„Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať." (Jn 13,31-33a.34-35)

Istý majster duchovného života raz napísal: „Ľudia zabudnú, čo ste im povedali, zabudnú, ako ste sa tvárili, ale nikdy nezabudnú, ako sa vo vašej blízkosti cítili.“
Posledná veta evanjelia 5. veľkonočnej nedele hovorí o poznávacom znamení Kristových učeníkov, ktorým je vzájomná láska. Skutočná, nefalšovaná láska šíri okolo seba niečo, na čo sa nezabúda a čo zostane natrvalo zapísané v srdciach ľudí. V jej prítomnosti sa človek cíti dobre. Vyžaruje z celej bytosti a prejavuje sa v jeho myšlienkach, slovách a skutkoch. Stáva sa čitateľným znamením, ktorému ľudia rozumejú. Skúsme si všimnúť každú oblasť osobitne. Láska v oblasti našich myšlienok, slov a skutkov. Ani do jednej z týchto oblastí sa ona nedostane automaticky, bez námahy a cieleného úsilia. Možno hovoriť o istej askéze myšlienok, slov a skutkov, ak sa ony majú stať poznávacím znamením lásky.

1. Prvým poznávacím znamením sú naše myšlienky. Láska v oblasti myšlienok nás nabáda nerobiť rozdiely medzi ľuďmi a dať každému rovnakú šancu. Napodobňovať Boha, ktorý dáva vychádzať slnku nad dobrých i zlých a svoj dážď posiela na spravodlivých i nespravodlivých. Nerobí teda rozdiely a neuprednostňuje jedných na úkor druhých. Ďalej koriguje naše egocentrické myslenie a vedie nás k tomu, aby sme nepozerali na toho druhého ako na objekt, ktorý nám môže poslúžiť a z ktorého môžeme mať osoh. Treťou vlastnosťou lásky v oblasti myšlienok je to, že si nie je vedomá samej seba. Láska sa z milovania teší tak, že o sebe a o svojej blaženosti ani nevie. Nemiluje preto, lebo chce spôsobiť nejaký efekt. Pripomína radosť z umeleckého diela, ktoré nadchýna krásou a dvíha ducha.

2. Druhým poznávacím znamením sú naše slová. Tu je dobre vedieť o sile slova, ktorým možno zraniť, ublížiť a pokoriť, ale ktorým možno i vyliečiť, pomôcť a povzbudiť. Skúsme si všimnúť nasledujúcich 5 pravidiel napomínania, ktoré by mali charakterizovať Kristových učeníkov.

Vlastni to, čo tomu druhému hovoríš. Keď chceš iného napomenúť alebo ho na niečo upozorniť, používaj prvý pád jednotného čísla: ja, môj, mne... „Ja si myslím..." „Môj dojem je..." „Mne sa zdá..." Nehovor: „Ľudia o tebe hovoria..." „Mnohí ťa pokladajú za..." Neskrývaj sa za iných. To je zbabelosť.

Urob všetko pre to, aby to, čo hovoríš, bolo úplné a konkrétne. Vlož do toho, čo hovoríš, všetky informácie a prvky, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby ten, komu to rozprávaš, tomu úplne porozumel. Uveď príklady, kedy si také správanie na druhom postrehol. Vyhýbaj sa všeobecnostiam.

Nebuď skúpy na slovo. Povedz jedno a to isté podľa možností i viackrát a rozličnými spôsobmi. To môže tomu, komu je to adresované, pomôcť lepšie porozumieť, čo mu chceš povedať. Nepoužívaj metódu „Udri a uteč!", t.j. niečo nejasné povieš v nádeji, že tomu druhému svitne. To je zbabelosť a detinskosť.

Nenapomínaj násilne. Moje napomínanie má byť službou tomu druhému. Ak ju prijme, dobre, ak nie, tiež dobre. Rešpektuj tiež nálady a otvorenosť iného.

Nehovor tomu druhému viac, než je teraz schopný pochopiť. Keď inému dáš viac kritiky, než je teraz schopný uniesť, tým mu neslúžiš a zbytočne ho tým zmätieš alebo zraníš. To môže byť znakom toho, že si to ty, ktorý sa potrebuješ uvoľniť a nie, že chceš inému poslúžiť.
3. Tretím poznávacím znamením Kristových učeníkov sú naše skutky lásky.
Sv. Augustín začal písať jednu teologickú úvahu otázkou. „Ako vyzerá láska? Akú má podobu?“ Nepoužíva metaforu, ktorá by ju porovnávala s detskými očami alebo s kvetmi na lúke. Používa veľmi praktický vyjadrovací jazyk. Hovorí, že láska sú ruky, ochotné pomôcť iným. Sú to nohy, ktoré sa ponáhľajú k chudobným a núdznym. Sú to oči, ktoré vidia biedu a nedostatok. Sú to uši, ktoré počujú vzdychanie a prosby iných.

Svätý Otec Benedikt XVI. vo svojej encyklike Deus caritas est – Boh je láska – pripomína, že okrem kerygmy (ohlasovania evanjelia) a liturgie (bohoslužby) je známkou pravého kresťanstva aj charita – láska. Láska, ktorá má starosť o druhých, ktorá rozmýšľa, ako iným pomôcť, láska, ktorá je ochotná odpustiť, ktorá prijíma blížneho, aj keď je chorý – duchovne alebo fyzicky.

Ak naša láska nedosiahne tento praktický rozmer, podobá sa človeku, ktorý chcel vykopať studňu. Našiel si vhodné miesto, ktoré sa mu pozdávalo a dal sa do práce. Kopal a kopal stále hlbšie. Vody však nebolo. „Iste som sa pomýlil“ – pomyslel si. „Tu sa nikdy nedokopem k prameňu.“ Začal kopať na inom mieste a zasa nič. A znova a znova. Až vykopal veľmi veľa jám, ale ani v jednej nebola voda. Poriadne sa ponamáhal, ale úplne zbytočne. Keby bol zotrval na jednom mieste a kopal stále hlbšie, už by naisto našiel prameň s čistou vodou.

Milí priatelia, naše myšlienky a slová o láske majú len obmedzenú hodnotu, pokiaľ im nezodpovedá naše srdce, ktoré spolucíti s tým druhým, pokiaľ nenadobudnú podobu konkrétnych činov, ktoré pomôžu blížnemu.