Benedikt XVI. po koncerte usporiadanom prezidentom Napolitanom: Vnímam priazeň talianskeho ľudu

Vatikán (30. apríla, RV) - „V tomto geste pozornosti vidím ďalší znak priazne talianskeho ľudu.“ Toto sú slová Svätého Otca na vyjadrenie vďaky talianskemu prezidentovi Giorgiovi Napolitanovi za koncert, usporiadaný včera večer na počesť 5. výročia pontifikátu Benedikta XVI. Tesne pred koncertom sa pápež a taliansky prezident stretli pri krátkom rozhovore. Podľa hovorcu Svätej stolice P. Federica Lombardiho sa v rozhovore dotkli aktuálnych medzinárodných tém, ako aj situácie na Blízkom východe. Koncert sa konal vo vatikánskej Aule Pavla VI. a zazneli na ňom diela Mozarta, Beethovena a milánskeho skladateľa Giovanniho Battistu Sammartiniho v podaní Orchestra Giovanile Italiana z Fiesole pod taktovkou Nicolu Paszkowského. Pápež vo svojom príhovore po skončení koncertu ocenil výkon mladých umelcov a poukázal na širšie súvislosti výchovy v dnešnej dobe:

„V súčasnom spoločenskom kontexte je každé výchovné úsilie namáhavejšie a problematickejšie. Často sa medzi rodičmi a učiteľmi hovorí o ťažkostiach, s ktorými sa stretávajú pri odovzdávaní základných hodnôt života a správnych postojov novej generácii. Táto problematická situácia zasahuje ako školy, tak aj rodiny, a tiež všetky inštitúcie, ktoré pracujú na poli formácie.

Svätý Otec ďalej poznamenal, že nové generácie si vyžadujú mimoriadne výchovné úsilie:

„Mladí ľudia, hoci žijú v rôznych kontextoch, majú spoločnú vnímavosť na veľké životné ideály, ale v snahe žiť ich, sa stretávajú s mnohými ťažkosťami. Nemôžeme nevidieť ich potreby a ich očakávania, rovnako ako prekážky a riziká, na ktoré narážajú. Cítia požiadavku osvojiť si autentické hodnoty ako je priorita ľudskej osoby, ľudská dôstojnosť, pokoj a spravodlivosť, tolerancia a solidarita. Hľadajú, niekedy zmätene a rozporuplne, spiritualitu a transcendentno, aby našli rovnováhu a harmóniu. V tejto súvislosti by som rád pripomenul, že práve hudba je schopná otvárať myseľ a srdce duchovným dimenziám a vedie ľudí k tomu, aby pozdvihli svoj zrak k Najvyššiemu, otvorili sa absolútnemu Dobru a Kráse, ktoré majú svoj prvotný zdroj v Bohu. Majestátnosť spevu a hudby sú tiež stálou pozvánkou veriacich a ľudí dobrej vôle, aby sa snažili dávať ľudstvu budúcnosť, bohatú na nádej. Skúsenosť hrania v orchestri má navyše kolektívny rozmer: neustále a s trpezlivosťou konané skúšky, načúvanie iným hudobníkom, snaha nehrať sám, ale snažiť sa, aby rôzne orchestrálne farby vytvárali celok; spoločné hľadanie lepšieho výrazu – to všetko predstavuje obdivuhodné cvičenie nielen na rovine umeleckej a profesionálnej, ale aj z hľadiska celkového ľudského profilu.“ –jk-