47. svetový deň modlitieb za duchovné povolania  

Rubrika venovaná 47. svetovému dňu modlitieb za duchovné povolania

„Slová nadchýnajú, príklady priťahujú“ – hovorí stará ľudská múdrosť,  ktorú by azda väčšina z nás z vlastnej skúsenosti mohla potvrdiť. O to viac, ak ide o rozhodnutie zasvätiť svoj život Bohu a službe blížnym. Aj Svätý Otec nám túto myšlienku predložil na zamyslenie vo svojom posolstve ku 47. svetovému dňu modlitieb za duchovné povolania, ktorým bola včerajšia Nedeľa Dobrého Pastiera. Jeho téma znie: „Svedectvo prebúdza duchovné povolania“. Toto posolstvo, zvlášť v kontexte Roku kňazov, si zasluhuje našu pozornosť, preto mu budeme venovať nasledujúce minúty.
Cítiac spoluzodpovednosť za krízu povolaní, o ktorej každý z nás počul, sa môžeme opýtať, čo je to, čo prebúdza duchovné povolania. Svätý Otec hovorí, že je to svedectvo: „Hoci plodnosť pastorácie povolaní závisí v prvom rade od slobodného Božieho pôsobenia, pastoračná skúsenosť potvrdzuje, že ju podporuje aj kvalita a bohatstvo osobného i komunitného svedectva tých, ktorí už odpovedali na Pánovo povolanie do kňazskej služby a na zasvätený život. Ich svedectvo totiž môže v druhých vzbudiť túžbu, aby aj oni veľkodušne odpovedali na Kristovo pozvanie.“
Posolstvo pápeža Benedikta XVI. nám ponúka príklady starozákonných prorokov, Jána Krstiteľa, či svedectvo Ježiša Krista a apoštolov: Už proroci v Starom zákone si boli vedomí toho, že sú povolaní svojím životom dosvedčovať to, čo ohlasujú, a boli pripravení čeliť aj nepochopeniu, odmietaniu či prenasledovaniu.
V plnosti čias Ježiš, poslaný od Otca, svojím účinkovaním svedčil o láske Boha k všetkým ľuďom bez rozdielu  i o jeho starostlivosti určenej zvlášť tým posledným, hriešnikom, vydedencom, chudobným. On bol najvznešenejším svedkom Boha a jeho túžby spasiť všetkých. Na úsvite nových čias svedčil Ján Krstiteľ celým svojím životom – zasväteným pripravovaniu cesty Kristovi – o tom, že Syn Márie z Nazareta je naplnením Božích prisľúbení. Keď ho videl prichádzať k rieke Jordán, kde práve krstil, predstavil ho svojim učeníkom ako „Božieho Baránka, ktorý sníma hriech sveta“ (Jn 1, 29). Jeho svedectvo prinieslo bohaté ovocie: dvaja jeho učeníci, keď „počuli, čo hovorí, išli za Ježišom“ (Jn 1, 37). Aj Petrovo povolanie, ako píše evanjelista Ján, sa udialo skrze svedectvo jeho brata Ondreja. Ondrej po stretnutí s Učiteľom odpovedal na jeho pozvanie zostať istý čas u neho a  pocítil potrebu ihneď svojmu bratovi oznámiť, čo zistil, keď „zostal“ u Pána: „Našli sme Mesiáša – čo v preklade znamená Kristus. A priviedol ho k Ježišovi“ (Jn 1, 41 – 42). Podobne to bolo s Natanaelom – Bartolomejom – vďaka svedectvu ďalšieho učeníka Filipa, ktorý sa s ním s radosťou podelil o svoj veľký objav: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta“ (Jn 1, 45).
Slobodná a nezištná iniciatíva zo strany Boha sa stretá s ľudskou zodpovednosťou a spôsobí, že tí, ktorí prijmú jeho pozvanie, sa skrze svoje svedectvo stanú nástrojmi Božieho povolania. To isté sa deje v Cirkvi aj dnes: Boh používa svedectvo kňazov, ktorí sú verní svojmu poslaniu, aby vzbudil nové kňazské a rehoľné povolania do služby Božiemu ľudu.
Vráťme sa k Posolstvu ku 47. svetovému dňu modlitieb za duchovné povolania. Svätý Otec v ňom zdôrazňuje tri aspekty zasväteného života ako podstatné, aby svedectvo bolo účinné: priateľstvo s Kristom, úplné darovanie sa Bohu a život v spoločenstve:
„Ak je kňaz „Božím mužom“ – ktorý patrí Bohu a ktorý pomáha druhým, aby Boha spoznali a milovali –, musí s ním žiť v hlbokej vnútornej blízkosti, ostávať v jeho láske, vytvárať si priestor na počúvanie jeho slova. Modlitba je teda prvým svedectvom, ktoré vzbudzuje povolania. Kto chce byť Kristovým učeníkom a svedkom, musí ho osobne „uvidieť“ a spoznať, musí sa naučiť milovať ho a ostávať u neho. Ďalším aspektom zasväteného života je úplné darovanie sa Bohu. Obraz Ježiša, ktorý pri Poslednej večeri vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru, opásal si ňou bedrá a pokľakol, aby umyl apoštolom nohy, vyjadruje zmysel služby a obety, ktoré sú zjavné v celom jeho živote, v poslušnosti Otcovej vôli (porov. Jn 13, 3 – 15). Každý, kto je povolaný na život v osobitnom zasvätení a nasleduje Ježiša, sa má usilovať, aby svedčil o úplnom sebadarovaní sa Bohu. Odtiaľ potom vychádza schopnosť celkom, trvalo a verne sa oddať tomu, koho mu Božia prozreteľnosť zverila v rámci jeho pastierskej služby. Konečne tretím aspektom, ktorý má bezpodmienečne charakterizovať kňaza a zasväteného muža alebo ženu, je život v spoločenstve. Ježiš označil za rozlišovací znak tých, ktorí chcú byť jeho učeníkmi, hlboké spoločenstvo lásky: „Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať“ (Jn 13, 35). Zvlášť kňaz musí byť človekom spoločenstva, otvoreným pre všetkých a schopným zaistiť jednotu celého putujúceho stáda, ktoré mu Pán vo svojej dobrote zveril. Musí mu pomáhať prekonávať rozdelenia a zaceľovať trhliny, zmierňovať protiklady a nedorozumenia, odpúšťať urážky. Keď mladí vidia izolovaných a smutných kňazov, určite sa necítia povzbudení nasledovať ich príklad.
"Nabádam zvlášť zasvätených služobníkov, aby podnietení Rokom kňazov sa cítili zaviazaní vydávať „silnejšie a výrazné svedectvo evanjelia v dnešnom svete, ako to urobil sv. Gregor Naziánsky, ktorý takto písal svojmu priateľovi a biskupovi sv. Bazilovi: nauč nás tvojej láske k ovciam, tvojej snahe a schopnosti chápať, tvojej ostražitosti, prísnosti v láskavosti, pokojnosti a miernosti v činnosti, bojovnosti pri obrane stáda, víťazstvám... dosiahnutým v Kristovi".
Týmito slovami včera, v deň modlitieb za duchovné povolania povzbudil Svätý Otec zasvätených i všetkých veriacich, ktorí sa zišli na Námestí sv. Petra. Boli medzi nimi aj pútnici z Trebišova. Sprevádzal ich otec Stanislav Ščerba, ktorý nám povedal:
Stanislav Ščerba (vo zvukovej podobe)
Milí priatelia, blížime sa k záveru Posolstva pápeža Benedikta XVI. k včerajšiemu dňu modlitieb za duchovné povolania. Nech jeho slová budú zasväteným na povzbudenie v radostnom nasledovaní, váhajúcim motiváciou k rozhodnutiu a všetkým nech sú povzbudením k modlitbe:
„Každý kňaz, každá zasvätená osoba – verní svojmu povolaniu – dávajú najavo radosť, že slúžia Kristovi, a pozývajú všetkých kresťanov, aby odpovedali na všeobecné povolanie k svätosti. Osobné svedectvo, spočívajúce v konkrétnych životných rozhodnutiach, povzbudí mladých prijať záväzné rozhodnutia ohľadom vlastnej budúcnosti. Treba im v tom pomôcť a to takým druhom stretnutia a dialógu, ktorý im bude schopný tieto rozhodnutia vyjasniť a bude ich pri nich sprevádzať, teda predovšetkým príkladom života uskutočňovaného ako povolanie. Tak to robil aj svätý farár z Arsu, ktorý bol v neustálom styku so svojimi farníkmi a poúčal svojich farníkov najmä svedectvom vlastného života. Podľa jeho príkladu sa veriaci naučili modliť sa.“ –jk-