Jeruzalemský patriarcha Fouad Twal k situácii vo Svätej zemi
Vatikán (23. apríla, RV) – Vo Vatikáne dnes a zajtra zasadá komisia pre prípravu
biskupskej synody pre Blízky východ, ktorá sa bude konať v októbri tohto roku. Jeruzalemský
patriarcha Fouad Twal pri príležitosti tohto tretieho prípravného stretnutia s bolesťou
nad stálymi konfliktami vo Svätej zemi pre Vatikánsky rozhlas povedal:
„Jedna
celá generácia Palestínčanov aIzraelčanov sa narodila a vyrastala
s touto mentalitou konfliktu a vojny. Je stále ťažšie predstaviť si budúcnosť
v spolunažívaní. Ľahšie je zlorečiť druhým, ťažšie odpúšťať.
A predsa nás kresťanský štýl je tento: odpúšťať a začínať znovu od nuly.Iní sa však nechcú naučiť niečo odpustiť.Aj keď sme považovaní
za „bláznov“ naša reč bude - odpustiť: Sme tak „bláznami“ a budeme nimi
naďalej a naďalej budeme aj odpúšťať."
Napriek tomuto všetkému patriarcha
Jeruzalema vyjadril presvedčenie:
„Vnútorné presvedčenie, že jedného
dňa príde mier pre všetkých a so všetkými. Porozumejú si Židia, moslimovia
i kresťania, pretože sa domnievam, že nikto nemôže dosiahnuť
tento pokoj sám".
Patriarcha Twal na záver hovoril o zodpovednosti za pokoj
a o tom, čo sa môže a čo by sa malo urobiť pre ukončenie násilia:
„Je pravda,
že tie dva národy sú vinné v prvom rade, a to ako Palestínčania, tak aj Izraelčania,
ale dávam trochu za vinu aj medzinárodnému spoločenstvu, ktoré by malo zasiahnuť a
niečo urobiť.
Ďalej, ak Izrael chce mier, úprimne povedané, musí zaplatiť
cenu a potom stiahnuť sa z okupovaných území, nechajúc Palestínčanov žiť, akceptujúc
dva štáty, o ktorých všetci hovoria.Ale teraz sa zdá, že Izrael sa viac bojí
mieru ako vojny. Pretože mier by znamenal ukončiť otázku Jeruzalema,
mier by znamenal vyriešiť otázku troch miliónov utečencov, mier by znamenal určiť
hranice pre Izrael.
Izrael je jediná krajina na svete, ktorá naozaj
nemá hranice. Nevieme, ako ďaleko siaha: môžu prichádzať a odchádzať s džípmi a vojaci
kamkoľvek budú chcieť.Židia majú právo na návrat domov a každý je vítaný,
ale Palestínčania nemajú právo na návrat.A potom, ak by aj mali
Palestínčania právo na návrat, myslím, že by sa vrátilo maximálne 5-10 percent.Neverím, že Palestínčan, ktorý sa dobre usadil v Kanade bude chcieť nechať všetko
a vrátiť sa: možno niektorí z utečeneckých táborov
by sa vrátili.“ –jk-