Cirkev si pripomína 5. výročie nastúpenia Benedikta XVI. do úradu Petrovho nástupcu

Vatikán (23. apríla, RV) – Zajtra si Cirkev pripomenie 5. výročie nástupu Benedikta XVI. do úradu Petrovho nástupcu. Novozvolený pápež v deň slávnosti inaugurácie predsedal na Námestí sv. Petra svätej omši, ktorou začal svoj pontifikát.

Slávnosť inaugurácie sa 24. apríla 2005 začala pri hrobe svätého Petra, v kryptách vatikánskej baziliky, kam pápež zostúpil spoločne s patriarchami Východných cirkví. Po tom, ako si Benedikt XVI. kadidlom uctil miesto, kde je pochovaný svätý Peter, diakoni zobrali pálium a prsteň a v procesii ich priniesli na oltár pred baziliku.

V homílii Benedikt XVI. naznačil hĺbku myslenia, ktoré je odvtedy tak viditeľné v jeho magistériu:


„V tejto chvíli, ja slabý služobník Boha, musím prijať túto neslýchanú úlohu, ktorá naozaj prevyšuje každú ľudskú schopnosť. Ako to dokážem splniť? Vy všetci drahí priatelia, ste práve vzývali nesmierny zástup svätých, ktorí zastupujú niektoré z veľkých mien dejín, ktoré vykonal Boh uprostred ľudí a s nimi. V tomto zmysle si aj ja uvedomujem a prežívam túto zodpovednosť, i to, že nie som sám. Nemusím sám niesť to, čo v skutočnosti by som ani sám nedokázal uniesť. Zástup Božích svätých ma chráni, pomáha mi a nesie ma. A sprevádza ma, drahí priatelia, vaša modlitba, vaša zhovievavosť, vaša láska, vaša viera a vaša nádej.“ 

Áno, Cirkev je živá – toto je nádherná skúsenosť týchto dní uistil prítomných Svätý Otec a pokračoval:

„Mojím skutočným programom je, aby som neplnil svoju vôľu, aby som nesledoval moje myšlienky, ale aby som načúval, - spolu s celou Cirkvou, - to, čo hovorí Pán a čo chce On, aby som sa nechal Ním viesť, pretože koniec koncov, je to On, ktorý vedie Cirkev v tejto hodine našich dejín. Namiesto toho, aby som predstavil môj program, chcel by som jednoducho priblížiť dva znaky, ktoré liturgicky symbolizujú prevzatie úradu Petrovej služby. Obidva tieto znaky nakoniec presne odrážajú to, čo môžeme počuť v dnešných čítaniach.“



V závere homílie sa Benedikt XVI. vrátil v spomienkach k svojmu predchodcovi Jánovi Pavlovi II.



„V tejto chvíli sa v spomienkach vraciam k 22. októbru 1978, keď pápež Ján Pavol II. začal svoju službu tu, na Námestí svätého Petra. Opäť a stále mi znejú v ušiach jeho vtedajšie slová: „Nebojte sa, otvorte dokorán, otvorte brány Kristovi.“ Pápež hovoril k mocným a silným sveta, ktorí sa báli Krista, že by im bol zobral niečo z ich moci, keď by ho boli bývali nechali vstúpiť a ľuďom dali slobodu viery. Áno, určite by im niečo bol býval vzal: moc korupcie, prekrucovanie práva a svojvôľu. Ale nebol by im vzal nič, čo patrí k slobode človeka, jeho dôstojnosti a k budovaniu spravodlivej spoločnosti. Pápež okrem toho hovoril ku všetkým ľuďom, najmä k mladým. Možno aj my všetci máme istým spôsobom strach, nechať úplne vstúpiť Krista do nás a úplne sa mu otvoriť. Bojíme sa snáď, že by nám mohol vziať niečo z nášho života? Či máme snáď strach zrieknuť sa niečoho veľkého, čo robí náš život tak krásnym? Neriskujeme, že sa tak ocitneme v úzkosti a budeme pozbavení slobody? A pápež znovu opakoval: Nie! Kto nechá vstúpiť Krista, nič nestráca, absolútne nič z toho, čo robí život slobodným, krásnym a veľkým. Nie! Iba v tomto priateľstve sa otvára brána života. Iba v tomto priateľstve sa skutočne otvárajú veľké možnosti byť človekom. Iba v tomto priateľstve zažívame to, čo je pekné a čo nás oslobodzuje. Tak by som chcel aj ja, vyjsť zo skúsenosti vlastného dlhého života dnes s veľkým odhodlaním a zápalom vám, milí mladí priatelia, povedať: Nebojte sa Krista! Nič vám nevezme a dá vám všetko. Kto sa jemu dá, dostane naspäť stokrát viac. Áno, otvorte, otvorte dokorán dvere Kristovi a tak nájdete pravý život.“