Štvrtkový komentár
výkonného sekretára KBS Antona Ziolkovského s názvom Útok na pápeža Vážení poslucháči!
Keď sa pred pár rokmi v Spojených štátoch amerických objavili pedofilné škandály kňazov,
nikto netušil, že kauza narastie do tak obludných rozmerov. Nemám na mysli len rastúci
počet krajín, kde sa tieto hrozné činy stali, ale najmä spôsob, ako o celej situácii
informujú svetové médiá.
Sexuálne zneužívanie detí je zločinom. Nemožno
ho zakrývať a páchatelia si zasluhujú prísne tresty. Tento problém však nevznikol
pred desiatimi rokmi a už vôbec sa netýka len Katolíckej cirkvi. Kňazi zo spovedníc
a duchovných rozhovorov dobre vedia, že sexuálne zneužívanie sa odohráva najmä v rodinách.
Štatistika prisudzuje tomuto prostrediu dokonca 80 percent všetkých prípadov. Zneužité
dieťa nie vždy dokáže dianie presne pomenovať, určite však cíti, že sa na ňom pácha
zlo. Pravda je taká, že spoločnosť, ktorej súčasťou je aj Katolícka cirkev, nevenovala
tomuto javu takmer žiadnu pozornosť. Ba práve naopak, zdá sa, že verejnosti v krajinách
západnej Európy chýba dobrá vôľa sa s týmto problémom primerane zaoberať. Nie je nijakým
tajomstvom, že oblasti juhovýchodnej Ázie sú rajom pre sexturistiku, na ktorú sú zneužívané
tisíce detí. Tieto služby využívajú klienti najmä z bohatých krajín kresťanského Západu.
Ak má spoločnosť prísnejší meter na duchovných, je to dobrým znamením, lebo týmto
spôsobom aj sekularizovaná spoločnosť uznáva silnú pozíciu morálnej autority kresťanských
cirkví. Avšak posledný vývoj naznačuje, že cieľom medializácie nie je vysporiadať
sa s témou pedofílie v spoločnosti a používať na všetkých rovnaký meter, ale diskreditovať
Svätého Otca a Katolícku cirkev.
Väčšina medializovaných prípadov sa
neodohrala dnes, ale pred desiatkami rokov. V poslednom čase pribúdajú ataky na jeho
adresu. Pápež je obviňovaný, že nekonal alebo dokonca skrýval škandály katolíckych
kňazov. Je však zarážajúce, že médiá neraz ignorujú vysvetlenie, ktoré Cirkev ponúka
alebo v tom horšom prípade predkladajú spoločnosti vlastnú verziu. Aspoň jeden príklad
za všetky. Svätého Otca obvinili, že ako mníchovský arcibiskup nechal pôsobiť vo svojej
arcidiecéze takto problematického kňaza. V tomto prípade médiá odignorovali vyhlásenie
Svätej Stolice, v ktorom sa hovorí, že dotyčný kňaz nepochádzal z Mníchovskej arcidiecézy,
ale diecézy Essen a že delikty spáchal mimo Mníchovskej arcidiecézy. Rovnako prešli
mlčaním skutočnosť, že tento duchovný bol v Mníchovskej arcidiecéze zo zdravotných
dôvodov a že až po nejakom čase mu vtedajší arcibiskup, Jozef Ratzinger dovolil vypomáhať
v istej farnosti, odkiaľ za celý čas jeho účinkovania neboli hlásené žiadne problémy.
Vážení
poslucháči! Sexuálne zneužívanie detí je celospoločenský problém, pred ktorým si nemožno
zatvárať oči. Aj preto Svätý Otec napísal v liste írskym biskupom, že situáciu vždy
nezvládli a riešenie problémov obchádzali. Katolícka cirkev sa v duchu Kristovho evanjelia
usiluje ochrániť maličkých. Cirkevná legislatíva jednoducho netoleruje duchovných,
ktorí sa týchto zločinov dopúšťajú. Avšak ojedinelé prípady, ktoré sa stali, sa nemôžu
zovšeobecňovať. V tejto chvíli sa zdá, že cieľom pre niektorých žurnalistov sa nestala
ochrana detí, ale diskreditácia pápeža. Cirkev nemá dôvod báť sa pravdy a nehovoriť
pravdu, lebo ako jediná inštitúcia na zemi má záruku od samého Boha, že vytrvá naveky.
Nech sa všetky ťažkosti, ktoré v tejto chvíli spoločne prežívame, stanú motívom k
prehĺbeniu duchovného života a uvedomelým kresťanským postojom.