5 rokov pontifikátu Benedikta XVI.

Dnes popoludní kardináli vo Vatikáne usporiadali slávnostný obed pri príležitosti 5. výročia zvolenia Benedikta XVI. za hlavu Katolíckej cirkvi, samozrejme, za účasti Svätého Otca, ktorý je 265. pápežom a prvým nemeckým pápežom po 482 rokoch. Pred svojím zvolením bol blízkym spolupracovníkom svojho predchodcu Jána Pavla II. Od roku 1981 zastával úrad prefekta Kongregácie pre náuku viery. Pápežom sa stal 19. apríla 2005. Do úradu Petrovho nástupcu bol zvolený vo veku 78 rokov, po štvrtom hlasovaní presvedčivou väčšinou 100 z celkového počtu 115 hlasov. Od pápeža Klementa XII., zvoleného v roku 1730, zasadol na pápežský stolec ako najstarší. Benedikt XVI. je v poradí ôsmym nemeckým pápežom. Posledný nástupca sv. Petra, ktorý prijal meno Benedikt, bol Benedikt XV. Jeho pontifikát časovo patril do rokov 1914 - 1922 a pripadla mu úloha viesť Cirkev ťažkými rokmi 1. svetovej vojny. Kardinál Joseph Ratzinger voľbou svojho pápežského mena chcel vzdať úctu Benediktovi XV. za jeho neúnavné úsilie pomáhať utečencom a zjednotiť svet rozpoltený vojnou. Nechal sa inšpirovať aj svätým Benediktom, mníchom, ktorý žil v šiestom storočí. Práve svätý Benedikt bol zakladateľom západného systému mníšskych rádov a neskôr bol vyhlásený za patróna Európy.

Joseph Ratzinger sa narodil 16. apríl 1927 v Bavorsku, ako syn príslušníka bezpečnostných zložiek. Jeho matka pochádzala z Južného Tirolska. Mal súrodencov Máriu a Georga. Kardinál Ratzinger vo svojej autobiografii „Aus meinem Leben“ (Z môjho života) v roku 1998 o svojich detských rokoch píše: „ Nebolo vôbec ľahké povedať, kde som vlastne doma. Môj otec bol ako príslušník bezpečnosti opakovane prekladaný, takže sme boli často ako na vandrovke. Až keď v roku 1937 odišiel ako 60 - ročný do dôchodku mohli sme sa nasťahovať do domu v Hufschlag pri Traunstein, ktorý sa potom stal naším vlastným domovom“. Joseph Ratzinger bol po štúdiu filozofie a teológie vo Freisingu a Mníchove zároveň so svojím bratom Georgom vysvätený za kňaza 29. júna 1951. V rokoch 1952 - 1954 pôsobil ako docent v Arcibiskupskom kňazskom seminári vo Freisingu a potom ako docent dogmatiky a fundamentálnej teológie na Filozoficko-teologickej vysokej škole takisto vo Freisingu. V roku 1957 sa habilitoval na Mníchovskej univerzite prácou o svätom Bonaventúrovi. V rokoch 1962 - 1965 pôsobil ako oficiálny koncilový teológ 2. vatikánskeho koncilu. V roku 1963 sa stal ordinárom pre dogmatiku a dejiny dogiem na univerzite v Münsteri. Od roku 1966 vykonával ten istý úrad na univerzite v Tübingene a v rokoch 1969 - 1977 na univerzite v Regensburgu. 25. marca 1977 bol Joseph Ratzinger vymenovaný za arcibiskupa Mníchovsko-freisinskej arcidiecézy a jeho biskupská vysviacka sa konala o tri dni neskôr. 27. júna 1977 ho pápež Pavol VI. menoval za kardinála. V roku 1981 sa stal prefektom Kongregácie pre náuku viery v Ríme a predsedom Pápežskej biblickej komisie a Medzinárodnej teologickej komisie. V rokoch 1986 až 1992 viedol Pápežskú komisiu pre zostavenie Katechizmu katolíckej cirkvi.

Vráťme sa však k 18. aprílu 2005 – prvému dňu konkláve, ktorého cieľom bolo po smrti Jána Pavla II. zvoliť jeho nástupcu. Dopoludia o 10:00 sa pri tejto príležitosti v Bazilike sv. Petra konala svätá omša. Slúžil ju vtedajší dekan Kardinálskeho kolégia kardinál Ratzinger. Popoludní o 16:30 sa 115 kardinálov voličov presunulo do Sixtínskej kaplnky. V kaplnke zaznel hymnus k Duchu Svätému - Veni Creator Spiritus. Kardinál Ratzinger spolu so zhromaždenými kardinálmi predniesol predpísanú prísahu a každý z účastníkov konkláve ju potvrdil položením ruky na otvorený Evanjeliár, umiestnený v centre Sixtínskej kaplnky. O 17:25 sa dvere Sixtínskej kaplnky zatvorili. Okrem kardinálov voličov v nej ostali len arcibiskup Marini a nedávno zosnulý český kardinál Tomáš Špidlík, aby predniesol meditáciu pred samotnou voľbou. Po skončení meditácie kardinál Špidlík spolu s pápežským ceremoniárom opustili Sixtínsku kaplnku. Ešte v ten istý deň sa konalo prvé kolo voľby. Čierny dym však dal svetu najavo, že prvé kolo nebolo úspešné.

V druhý deň konkláve 19. apríla tesne predpoludním z komína Sixtínskej kaplnky vychádza dym svetlej farby, čo spôsobuje napäté očakávanie na Námestí Sv. Petra. Dym však po chvíli stmavol, zvony na Bazilike sv. Petra nebijú, čo je jasný znak toho, že pápež nebol ešte zvolený. Už o niekoľko hodín, o 17:50, však čakajúci pútnici na námestí majú dôvod na radosť. Z komína vychádza biely dym a hlahol zvonov na Bazilike sv. Petra je neklamným znakom toho, že voľba kardinálov bola úspešná. Osobou, ktorá oznámila svetu voľbu nového pápeža, bol čílsky kardinál protodiakon Jorge Medina Estévez. O 18:48 tradičnou latinskou formulou Annuntio vobis gaudium magnum: Habemus Papam (Zvestujem Vám veľkú radosť, máme pápeža) oznámil, že na pápežský stolec Svätej rímskej cirkvi zasadne Joseph Ratzinger. Prvé slová nového pápeža, ktoré predniesol z balkóna požehnaní Baziliky sv. Petra, zneli: „Po veľkom pápežovi Jánovi Pavlovi II. ctihodní kardináli zvolili mňa, jednoduchého a pokorného robotníka v Pánovej vinici.” Potom udelil svoje prvé pápežské požehnanie Urbi et Orbi - Mestu Rím a svetu.

Je pomerne ťažké na malom časovom úseku zhodnotiť doterajších päť rokov pontifikátu Benedikta XVI. Necháme to na skutočne povolaného človeka, hovorcu Svätej stolice p. Federica Lombardiho:

„Čas uplynul veľmi rýchlo a dianie počas práve dovŕšených piatich rokov tohto pontifikátu, boli intenzívne. Aby sme ich mohli správne vnímať, je potrebné sa vrátiť v myšlienkach do Sixtínskej kaplnky, k ránu po voľbe, keď nový pápež vyzdvihol duchovné dedičstvo svojho veľkého predchodcu a poukázal na priority, ktoré by mali smerovať jeho službu «vo vinici Pánovej». Vzťah človeka s Bohom, ktorý sa nám zjavil v Ježišovi Kristovi, sprítomnený zvlášť v Eucharistii, v kulte Cirkvi. «Neúnavné» úsilie o opätovné vybudovanie plnej a viditeľnej jednoty všetkých Kristových nasledovníkov. Túžba odpovedať na «žiadosť o pomoc zo strany súčasnej spoločnosti, ktorá sa, zmietaná neistotami a obavami, pýta na svoju budúcnosť. Otvorený a úprimný dialóg s príslušníkmi iných náboženstiev, alebo s tými, ktorí jednoducho hľadajú odpoveď na základné otázky existencie, za účelom hľadania skutočného dobra pre človeka a pre spoločnosť. Niet pochýb, že toto boli skutočné priority pontifikátu. Sledované s koherenciou a odvahou, často v kontexte, ktorému nechýbali napätia a prekážky. Avšak Benedikt XVI. hovoril, že nechce nechať zažiariť svoje vlastné svetlo, ale svetlo Kristovo. Osvienčim, Istanbul, New York, Sydney, Paríž, Afrika, Jeruzalem. Synagógy a mešity, encykliky o láske, nádeji, etike rozvoja, ekonómie a úcte k životnému prostrediu. Bilancia bohatá a plná služby Bohu a ľudstvu. Cesta ktorá pokračuje, a ktorá má jasný smer“. –pd-