O Barbarskej noci na Slovenskom veľvyslanectve pri Svätej stolici

Vatikán (15.apríla, RV) - Včera sa na Veľvyslanectve SR pri Svätej stolici uskutočnil spomienkový večer pri príležitosti 60. výročia takzvanej Barbarskej noci, keď v noci z 13. na 14. apríla 1950 polícia prepadla mužské kláštory na území vtedajšieho Československa a všetci rehoľníci boli odvezení do sústreďovacích táborov. Spomienkový večer sa uskutočnil vďaka spolupráci Českého a Slovenského veľvyslanectva pri Svätej stolici, Pápežského kolégia sv. Jána Nepomuckého v Ríme a Pápežského slovenského kolégia svätých Cyrila a Metoda v Ríme. Zúčastnili sa na ňom okrem iných kardinál Giovanni Coppa, bývalý apoštolský nuncius Svätej stolice v Československej republike, a emeritný pražský arcibiskup kardinál Miloslav Vlk. Slovensko bolo zastúpené arcibiskupmi Cyrilom Vasiľom a Jánom Babjakom. Na spomienkovú slávnosť bol pozvaný aj kardinál Ján Chryzostom Korec, ktorý poslal tomuto zhromaždeniu pozdrav. Podujatie otvoril slovenský veľvyslanec Jozef Dravecký. Po krátkom pozdrave prečítal list slovenského premiéra Róberta Fica. Po ňom dostal slovo český veľvyslanec Pavel Vošalík, ktorý prečítal list Jána Fischera, predsedu vlády Českej republiky.

Kardinál Miloslav Vlk vo svojom príhovore poukázal na biblický príklad izraelského národa, ktorý vedel čítať zo svojich dejín, čomu by sme sa mali učiť aj my, pretože „história je učiteľkou života - historia magistra vitae“. Násilnú likvidáciu kláštorov nazval teroristickou akciou, ktorá bola komunistickým režimom programovo pripravovaná. Povedal tiež, že poučiť sa z dejín znamená spoznať korene, z ktorých toto násilie vyrástlo. Fašizmus i komunizmus označil za ideologické zlo a podotkol, že ak sa takéto zlo stane systémom, plodí násilie. Čo urobiť pre to, aby sa takéto zlá viac nekonali? Je potrebná opačná silu, a tou je láska. História je výzvou, aby sme išli inými cestami. Všetky spomienky na bolestivú minulosť by nás mali viesť k tomuto - ísť cestou lásky.

Arcibiskup Cyril Vasiľ vo svojom príspevku poskytol iný pohľad na Barbarskú noc. Začal svedectvom troch kňazov, jezuitov, ktorí zažili likvidáciu rehoľníkov a ktorí svojím životom v ňom vzbudili obdiv a túžbu po rehoľnom povolaní. Boli to p. Bumbera, p. Paňák a p. Fedor. Ako uviedol, „nemožno sa veľmi diviť, že útokom štátnej moci sa stali práve kláštory, pretože štátna moc, pokiaľ chcela byť naozaj dôsledne verná Leninským princípom, tento krok musela urobiť. V Aprílových tézach V. I. Lenina sa písalo o tom, ktoré prvky spoločnosti musia byť ovládané, aby mohlo dôjsť k zásadným zmenám spoločnosti. Obsadenie tlače, školstva, obsadenie ekonomickej základne - to boli kroky, ktoré komunistická vláda začala vykonávať po získaní moci. Začalo sa to realizovať zhabaním cirkevných majetkov, cirkevnej tlače, zrušením cirkevných škôl, ktoré boli stáročia spojené s činnosťou reholí“. Citujúc istého autora povedal, že „morálny človek v období totalitnej moci, ktorá chce zničiť jeho svedomie, má iba tri možné cesty. Mimetizáciu – skrytie svojho názoru a prežívanie skrytých hodnôt vo svojom vnútri, kde sa ich nik nedotkne, migráciu - útek za hranice, kde môže nájsť vonkajšiu slobodu, a treťou cestou je martýrium. Všetky tieto tri formy vzťahu k totalitnej moci museli prežiť všetci veriaci v Československu a zvlášť rehoľníci.“

Po príhovoroch kardinála Vlka a arcibiskupa Babjaka si účastníci spomienkového večera pozreli dva filmové dokumenty, ktoré umožnili nahliadnuť do osobných svedectiev prenasledovaných a mučených pre vieru. V závere stretnutia Mons. Ján Mráz, rektor Pápežského kolégia sv. Jána Nepomuckého v Ríme, pripomenul hrdinské svedectvo vernosti rehoľníkov po barbarskej noci spred 60-tich rokov a prečítal niekoľko veršov z básne Ztracené poledne. Jej autor Václav Renč bol katolícky intelektuál, ktorý prežil mnoho rokov v ťažkom väzení. –pd-