Vatikán (15. apríla, RV) - Primát poslušnosti Bohu a pravý zmysel pokánia a
odpustenia v živote kresťanov. To bola téma, o ktorej dnes hovoril Benedikt XVI. v homílii
počas svätej omše, celebrovanej v kaplnke Cappella Paolina vo Vatikáne, s členmi Pápežskej
biblickej komisie. Pápež pripomenul slová sv. Petra, že je potrebné viac poslúchať
Boha ako ľudí. Táto poslušnosť dáva slobodu na rozdiel od modernej teórie slobody
človeka, aj od poslušnosti voči Bohu, podľa ktorej človek má byť slobodný, autonómny
a nič iné: „Avšak táto autonómia je klam, ontologický klam, pretože človek
neexistuje sám od seba a sám pre seba. Je klamom politickým a praktickým, pretože
spolupráca a zdieľanie slobody je nevyhnutné, a ak neexistuje Boh, ak Boh nie
je inštanciou dostupnou človeku, zostáva ako najvyššia inštancia iba súhlas
väčšiny.Ten sa stáva posledným slovom, ktoré musíme poslúchnuť,
a tento súhlas – ako vieme z dejín minulého storočia - môže byť aj súhlasom
v zle. Vidíme teda, že takzvaná autonómia neoslobodzuje človeka.“
V tejto
súvislosti pápež uviedol napríklad nacistickú či marxistickú diktatúru. Ďalej zdôraznil,
že musíme mať odvahu, radosť a veľkú nádej v to, že večný život existuje, že je skutočným
životom a že z neho prichádza svetlo, ktoré ožaruje aj tento svet. V tejto perspektíve
je pokánie milosťou, milosťou spočívajúcou v tom, že uznávame svoj hriech, potrebu
obnovy a premeny nášho bytia: „Musím povedať, že my kresťania
sme sa aj v poslednom období často vyhýbali slovu pokánie, ktoré nám
pripadalo príliš tvrdé. Teraz, pred útokmi sveta, ktoré hovoria o našich hriechoch,
vidíme že možnosť konať pokánie je milosťou a vidíme, aké je potrebné
sa kajať, uznať čo bolo chybou v našom živote. Otvoriť sa pre
odpustenie, pripraviť sa na odpustenie, nechať sa premeniť. Bolesť pokánia,
teda očistenia a premeny, táto bolesť je milosťou, pretože predstavuje obnovu, je
dielom Božieho milosrdenstva.“ -jk, pd-