Príhovor pre chorých od d. p. Petra Holbičku

Milovaní bratia a sestry v Kristovi!

V dnešný deň sa nám Ježiš prihovára zvláštnym spôsobom. Ukazuje nám svoje milosrdné srdce a túži, aby sme v každej chvíli nachádzali cestu k nemu, nezáležiac na tom, či sme zdraví alebo chorí. Jeho milosrdenstvo sa rozlieva v našich srdciach a je na nás, aby sme objavili jeho moc a silu v našich životoch.

Pred niekoľkými rokmi, Boh hlboko zasiahol do života jednej rodiny pod Tatrami. Do života otca, matky a dvoch dospelých detí: Lucie a Drahoša. Mama pomaly strácala zrak a bola hrdá na svoje potomstvo. Jej dcéra Lucia bola vždy veselá a mala veľa priateľov. Chodila do spoločenstva Božieho milosrdenstva. Pomáhala tam, kde bolo treba.
V jeden deň za ňou prišiel kamarát a poprosil ju, aby mu pomohla pripraviť sa na svätú spoveď. Urobila to s veľkou radosťou. Obaja sa vyspovedali a prijali Ježiša do svojich sŕdc. Večer išla Lucia na stretko do spoločenstva. Modlili sa a medzi iným dostali otázku: „Čo by ste spravili, keby sa teraz vo dverách objavil Pán Ježiš?“ Nastala chvíľa ticha. Potom sa Lucia usmiala a povedala: „Keby prišiel, objala by som ho a povedala by som: „Konečne si tu. Už nikdy sa ťa nepustím. Chcem byť iba s tebou.“ Netušila, že o niekoľko dní Pán do poslednej bodky vypočuje jej modlitbu.
V piatok popoludní jej rodinka odchádzala na víkend ku známym. Drahoš a Lucia sa rozhodli, že idú na motorke. Keď to doma oznámili, nikto neprotestoval, hoci dôvodov bolo veľa. A tak sa rozdelili a otec s mamou cestovali autom. Obiehali svoje deti, práve na mieste, kde pri ceste stál veľký drevený kríž. Videli ich, ako kľačia a modlia sa. Hovorili s Ježišom, netušiac, že je to ich posledný rozhovor s Ním na tejto zemi.
Už o niekoľko minút boli mŕtvi. Ich motorka ostala pod kamiónom. A ich rodičia to videli na vlastné oči...
Mali právo hnevať sa na Boha, veď im v tej chvíli vzal všetko, na čom si zakladali. A mohli si zúfať, pretože ostali sami.... No napriek tejto bolesti, žijú. Bez svojich vlastných detí, no s každodennou nádejou a s novým poslaním.

Každý kríž skrýva v sebe novú úlohu, ktorú Boh zveruje konkrétnemu človeku. Nie je napísaná v zdravotnom zázname, ani na lekárskom predpise, je zaznamenaná hlboko v ľudskom srdci. Dokáže ju rozlúsknuť iba ten, koho sa bezprostredne dotýka a iba vtedy, ak sa na ňu pozerá cez oči milosrdného Boha.
Aj vy, bratia a sestry, ktorí sa vo svojich životoch opierate o kríž, ste pozvaní k tomu, aby ste sa pýtali. Čo je mojim poslaním? Aká je moja úloha pre dnešný deň, túto hodinu, túto minútu? Ježiš, ktorý žije vo vašom srdci vám to dá iste poznať, pretože si vás vyvolil, aby ste išli, svedčili a prinášali úrodu.
Vrátim sa však k rodine s pod Tatier. Matka, ktorá pomaly strácala zrak, stratila svoje deti. Nemala prečo žiť, no predsa žije.
Boh si ju zavolal, aby sa stala pokračovateľkou Luciinej cesty. Sama vstúpila do spoločenstva Božieho milosrdenstva a absolvovala aj animátorský kurz. Teraz spolu so svojim manželom  vydáva svedectvo o tom, ako ich Boh viedol v tých najzložitejších situáciách života. Ako pri nich stojí, keď je ich bolesť väčšia a zdá sa im, že ju nemôžu sami uniesť. Hovorí o svojich deťoch i o tom, ako ich Boh učí každý deň prijímať jeho vôľu a dáva im poznať ich poslanie. A hoci táto mama stráca zrak, svojim srdcom vidí viac, ako videla pred tým. Pred niekoľkými rokmi mala iba dve deti, teraz ich má veľmi veľa... Ježiš ju pozval, aby sa stala apoštolkou jeho pôsobenia i jeho zázrakov, ktoré sú často premiešané s bolesťou, utrpením a nepochopením.
A k tejto úlohe pozýva aj vás, milí bratia a sestry, ktorí cítite vo svojom vnútri bolesť, strach, sklamanie, či nenávisť. Vás, ktorí sa pýtate na zmysel svojho osobného utrpenia a nedostávate odpoveď. Nie je to preto, že by Boh mlčal, ale preto, že ešte neprišla plnosť času, aby ste ju započuli do poslednej kvapky.
Ježiš vám zveril poslanie nielen hovoriť o jeho milosrdenstve, ale rozdávať ho tým, ktorí sú okolo vás. Túži, aby ste sprevádzali modlitbou tých, ktorí dávno zabudli na milosrdnú Božiu lásku a vyprosili im nebo práve vo chvíli, keď budú odchádzať z tohto sveta.
Ruženec Božieho milosrdenstva, tak často znejúci z vašich perí a sŕdc môže vliať novú silu a novú nádej do života tých, ktorí stratili jeho zmysel. Ste tu, moji drahí, aby ste slúžili službou milosrdenstva a pripomínali nebeskému Otcovi zásluhy utrpenia jeho Syna. Každý váš povzdych: „Pre jeho bolestné umučenie, maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom“ je novou šancou na vytvorenie lepších a hlbších vzťahov. Bolesť ktorá je nesená z lásky dostáva nové oči nádeje. A práve vás Boh volá, aby ste sa stali ľuďmi nádeje, rovnako ako manželia z pod Tatier.
V dnešný večer Vás prosím, aby ste Božie milosrdenstvo vyprosovali pre každého človeka na našej zemi, zvlášť myslite v tomto roku kňazov na nášho Svätého Otca, na svojich biskupov, duchovných otcov a všetkých, ktorí svoj život zasvätili úplne Božiemu Kráľovstvu. Boh bohatý na milosrdenstvo nech cez vás rozdáva svoje milosti...