Príhovor Benedikta XVI. pred modlitbou Raduj sa, nebies kráľovná

Vatikán (11. apríla, RV) - Príhovor pápeža Benedikta XVI. pred modlitbou Raduj sa, nebies kráľovná, na Druhú veľkonočnú nedeľu v Castel Gandolfe:


Drahí bratia a sestry!

Dnešná nedeľa završuje Veľkonočnú oktávu, akoby jediný deň, „ktorý nám dal Pán“, označený charakteristikou Zmŕtvychvstania a radosti učeníkov z toho, že videli Ježiša. Od staroveku je táto nedeľa nedeľou „in albis“, z latinského slova „alba“ - „biela“, odvodeného od bieleho odevu, ktorý si obliekali novokrstenci pri krste počas Veľkonočnej vigílie a odložili ho po ôsmich dňoch. Ctihodný Ján Pavol II. nazval túto nedeľu Nedeľou Božieho Milosrdenstva pri príležitosti svätorečenia sestry Faustíny Kowalskej dňa 30. apríla 2000.

Úryvok z Evanjelia svätého Jána (20,19-31) dnešnej nedele je bohatá na Božie milosrdenstvo a dobrotu. Hovorí o tom ako Ježiš po Zmŕtvychvstaní prišiel k učeníkom, prekročiac zatvorené dvere večeradla. Svätý Augustín vysvetľuje, že „zatvorené dvere nezamedzili vstup telu, v ktorom prebýva božstvo. Ten, ktorý narodením zachoval neporušené panenstvo matky, mohol vstúpiť do večeradla cez zatvorené dvere” (In Ioh. 121,4: CCL 36/7, 667); a svätý Gregor Veľký dodáva, že náš Vykupiteľ sa ukázal, po svojom Zmŕtvychvstaní v tele s neporušiteľnou a hmatateľnou prirodzenosťou, ale v stave slávy (cfr. Hom. in Evag., 21,1: CCL 141, 219). Ježiš ukazuje znaky umučenia až po možnosť poskytnúť neveriacemu Tomášovi, aby sa ich dotkol. Ako je však možné, aby učeník pochyboval? V skutočnosti Božia zhovievavosť nám dovoľuje mať úžitok nielen z viery učeníkov, ale aj z Tomášovej pochybovačnosti. Teda dotýkajúc sa Pánových rán, je uzdravená nielen učeníkova nedôvera, ale aj naša.Návšteva Zmŕtvychvstalého sa neobmedzuje na priestor večeradla, ale ho presahuje, aby všetci mohli prijať dar pokoja a života s „dychom tvorcu”. Naozaj Ježiš dvakrát povedal učeníkom: „Pokoj vám!”, a dodáva: „Prijmite Ducha Svätého, ktorým odpustíte hriechy, budú im odpustené; ktorým zadržíte, budú im zadržané”. Toto je poslanie Cirkvi, ktorá je neustále podporovaná Svätým Duchom: niesť všetkým radostnú zvesť, radostnú skutočnosť Božej milosrdnej lásky, „aby ste – ako hovorí svätý Ján - uverili, že Ježiš Kristus je Boží Syn, a aby ste mali život v jeho mene.” (20,31).

Vo svetle tohto slova povzbudzujem osobitne všetkých pastierov, aby nasledovali príklad svätého farára z Arsu, ktorý „vo svojej dobe vedel premeniť srdcia a životy mnohých osôb a dokázal ich urobiť vnímavými na milosrdnú lásku Pána. I naša doba naliehavo potrebuje túto zvesť a podobné svedectvo o pravde Lásky” (List k vyhláseniu Roka kňazov). Týmto spôsobom sme vždy bližší Tomu, ktorého naše oči nevideli, ale o ktorého nekonečnom Milosrdenstve máme absolútnu istotu. Prosme Pannu Máriu, Kráľovnú Apoštolov, aby zachovala poslanie Cirkvi a vzývajme ju jasajúcou radosťou: Regina Caeli... -pd-