Slová Svätého Otca na Krížovej ceste v Koloseu

Vatikán (3. apríla, RV) – Úplné znenie príhovoru pápeža Benedikta XVI. na záver Krížovej cesty v rímskom Koloseu na Veľký piatok 2. apríla 2010:

Drahí bratia a sestry, v modlitbe, so sústredeným a dojatým duchom, sme v tento večer prešli Krížovou cestou. S Ježišom vystúpili na Kalváriu a rozjímali sme o jeho utrpení, pripomínajúc si, aká hlboká bola a stále je jeho láska k nám. Ale v tejto chvíli sa nechceme obmedziť iba na súcit, prameniaci z nášho krehkého sentimentu; chceme sa predovšetkým cítiť plne účastní na Ježišovom utrpení, chceme sprevádzať nášho Učiteľa, zdieľajúc jeho utrpenie v našom živote, v živote Cirkvi, pre život sveta, pretože vieme, že práve na Pánovom kríži, v bezhraničnej láske, ktorou daruje sám seba v úplnosti, spočíva zdroj milosti, slobody, pokoja a spásy.

Texty, meditácie a modlitby Krížovej cesty nám pomohli hľadieť na toto tajomstvo utrpenia aby sme  si osvojili nesmiernu lekciu lásky, ktorú nám Boh dal na kríži, aby sa v nás opäť zrodila túžba pretvoriť naše srdce, žijúc každý deň tú istú lásku, ktorá je jedinou silou schopnou zmeniť svet.

Dnes večer sme rozjímali o Ježišovi v jeho tvári plnej bolesti, vysmievanej, hanobenej, znetvorenej hriechom človeka; zajtra v noci ju budeme kontemplovať plnú radosti, žiary a svetla. Odkedy Ježiš zostúpil do hrobu, hrob a smrť nie sú viac miestom bez nádeje, kde sa končia dejiny úplným zlyhaním, kde sa človek dotýka hraničných limitov svojej nemohúcnosti. Veľký piatok je deň najväčšej nádeje, ktorá dozrela na kríži, zatiaľ čo Ježiš zomiera, zatiaľ, čo posledný krát vydýchne, zvolajúc mocným hlasom: “Otče do tvojich rúk porúčam svojho ducha” (Lk 23,36). Odovzdávajúc svoju “darovanú” existenciu do Otcových rúk vie, že jeho smrť sa stáva prameňom života. Ako semeno v zemi musí odumrieť, aby rastlina mohla vyklíčiť: “Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu” (Jn 12,24). Ježiš je pšeničné zrno, ktoré padá do zeme, láme sa, zomiera, a preto môže priniesť úrodu. Odo dňa, keď bol Kristus vyzdvihnutý, kríž, ktorý sa zdá byť symbolom zavrhnutia, osamelosti a pádu, sa stal novým začiatkom: z hĺbky smrti sa dvíha prísľub večného života. Na kríži už žiari víťazný jas úsvitu veľkonočného rána.

V tichu tejto noci, v tichu, ktoré obklopuje Bielu sobotu, dotknutí bezhraničnou láskou Boha, žijeme v očakávaní tretieho dňa, úsvitu víťazstva Božej lásky, úsvitu svetla, ktoré umožňuje očiam srdca vnímať novým spôsobom život, ťažkosti a utrpenie. Naše neúspechy, naše sklamania, naše zatrpknutia, ktoré zdanlivo naznačujú zrútenie všetkého, sú ožiarené nádejou. Akt lásky Kríža je potvrdený Otcom a iskrivé svetlo vzkriesenia všetko preniká a premieňa: zo zrady sa môže zrodiť priateľstvo, zo zapretia odpustenie, z nenávisti láska.

Daj nám, Pane, aby sme niesli s láskou náš kríž, naše každodenné kríže v istote, že sú ožiarené tvojím veľkonočným leskom. Amen.

Preklad: Peter Dufka