Zamyslenie nad liturgickými čítaniami Veľkého piatku

Zamyslenie nad liturgickými čítaniami Veľkého piatku pripravil p. Jozef Šofranko SJ:

Priatelia, rok čo rok, v rámci liturgie Veľkého piatku počúvame o udalostiach Ježišovho utrpenia a smrti, ako to zachytil sv. Ján vo svojom evanjeliu. Následne nám Cirkev dáva do pozornosti Kristov kríž. Ten zaujme centrálne miesto v každom chráme, aby každý, len čo vstúpi, mohol hľadieť a uvažovať nad tým, aký význam má tento symbol pre ľudské dejiny. Keď som bol malý, pravidelne som letné prázdniny trávil u svojej babky v Širokom, v rodisku mojich rodičov. Pamätám sa, že ma raz babka poslala zaniesť nejakú vec k známym, ktorí bývali na druhom konci dediny. Aj keď mi vysvetlila cestu ako sa tam dostanem, predsa som ten dom nenašiel. Po dosť dlhej chvíli márneho hľadania si ma všimla jedna pani, ktorá sa ma opýtala na to, čo hľadám. Keď som jej povedal meno dotyčnej rodiny, ktorú hľadám, usmiala sa na mňa a povedala mi. „Pozri, choď stále touto cestou, až prídeš ku krížu, ktorí stojí na pravej strane. Hneď naproti bývajú tí, ktorých hľadáš. Nemôžeš zablúdiť!“ A mala pravdu.

Priatelia, kríž nachádzame všade. Či v jednotlivých izbách nášho domu, v kostoloch, na cintorínoch, alebo pri cestách. Dokonca boli zaznačené do máp, aby slúžili ako orientačné body. Avšak Kristov kríž, prináša do ľudských dejín niečo neporovnateľne väčšie ako len orientačný bod na našich cestách. Pohľadom na zmučené a mŕtve Ježišovo telo, ktoré je znázornené na mnohých krížoch, môžeme objaviť, že každodenná krížová cesta a utrpenie každého jedného z nás má svoj zmysel.

Existuje však kríž, ktorý sa nachádza v rodnom zámku svätého Františka Xaverského v Španielsku. Aj na ňom je znázornené mŕtve Ježišovo telo. Keď sa však pozorovateľ zahľadí do Ježišovej tváre, zistí, že to nie je tvár mŕtveho človeka, poznačená prežitým utrpením, bolesťou, únavou a smútkom. Je to usmievavá tvár, z ktorej na pozorovateľa vyžaruje pokoj, radosť a dôvera. Radosť a pokoj z toho, že dokázal naplniť Otcovu vôľu vykúpiť človeka a prinavrátiť mu dôstojnosť, ktorá mu patrí od jeho stvorenia. A dôveru v človeka, že aj napriek životným pádom, zradám, omylom a utrpeniu, neprestane sa obracať na Boha s prosbou o pomoc a silu denno-denne nachádzať cestu, ktorá vedie do príbytku, ktorý bol pre neho pripravený od počiatku.

Priatelia, význam Kristovho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania pre ľudské dejiny môžeme nájsť v mnohých teologických traktátoch a definíciách. Avšak objaviť jeho význam pre život každého jedného z nás môžeme iba tak, že prijmeme pozvanie zastaviť sa a hľadieť na Kristov kríž.