Katechéza pápeža Benedikta XVI. na generálnej audiencii: Úvaha nad jadrom kresťanskej viery

Vatikán (31. marca, RV) – Katechéza na dnešnej generálnej audiencii pápeža Benedikta XVI.:

Drahí bratia a sestry, prežívame sväté dni, ktoré nás pozývajú, aby sme sa zamysleli nad hlavnými udalosťami nášho vykúpenia, nad jadrom našej viery. Zajtra začína Veľkonočné trojdnie, najdôležitejší čas liturgického roka, ktorý nás pozýva k tichu a k modlitbe, aby sme kontemplovali tajomstvo utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania nášho Pána. Vo svojich homíliách Cirkevní otcovia často hovoria o týchto dňoch, ktoré – ako poznamenáva sv. Atanáz v jednom zo svojich Paschálnych listov – nás vovádzajú „do času, čo nám dáva spoznať nový začiatok: deň svätej Paschy, keď sa Pán za nás obetoval“ (List 5,1-2: PG 26, 1379). Pripomínam vám preto, aby ste tieto dni prežili naozaj intenzívne – aby sa život nás všetkých obrátil k zapálenému a opravdivému spojeniu s Kristom, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych.

Svätá omša svätenia olejov, ranné prelúdium Zeleného štvrtku, zajtra ráno spojí kňazov so svojím biskupom. Počas tejto významnej liturgickej slávnosti, ktorá sa koná výlučne v diecéznych katedrálach, budú požehnané oleje chorých, katechumenov a takisto krizma. Okrem toho biskup a kňazi obnovia svoje kňazské sľuby, ktoré zložili v deň vysviacky. Dané gesto práve v tomto roku nadobúda zvláštny význam, pretože ho vykonajú uprostred Roka kňazov, ktorý som vyhlásil na pripomenutie 150. výročia smrti svätého arského farára. Všetkým kňazom by som rád zopakoval svoje prianie, ktoré som vyslovil na konci listu pri otvorení Kňazského roka: „Podľa príkladu svätého arského farára nechajte sa získať pre Krista a buďte aj vy pre dnešný svet poslami nádeje, zmierenia a pokoja!“

Zajtra poobede budeme sláviť ustanovenie sviatosti Eucharistie. Apoštol Pavol, keď písal do Korintu, uisťoval prvých kresťanov o pravdivosti eucharistického tajomstva – a odovzdal im to, čo sám prijal. „Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, vzdával vďaky, lámal ho a povedal: "Toto je moje telo, ktoré je pre vás; toto robte na moju pamiatku." Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: "Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Toto robte, kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku" (1 Kor 11, 23-25). Tieto slová jasne ukazujú Kristov úmysel: pod spôsobom chleba a vína on sám vstupuje do reálneho sveta svojím obetovaným telom a vyliatou krvou, teda obetou Novej zmluvy. V tom istom okamihu ustanovuje apoštolov a ich nástupcov za vysluhovateľov tohto tajomstva, ktoré odovzdáva Cirkvi ako najvyšší dôkaz svojej lásky.

V sugestívnom slávení si okrem toho pripomenieme gesto, ktoré Ježiš urobil, keď umyl nohy apoštolom (porov. Jn 13, 1-25). Tento skutok sa pre evanjelistu stáva predstavením celého Ježišovho života a ukazuje jeho lásku až do posledného okamihu: nekonečnú lásku, schopnú priviesť človeka do spoločenstva s Bohom a darovať mu slobodu. Na konci liturgie Zeleného štvrtku Cirkev uschováva Najsvätejšiu Sviatosť na osobitné miesto, čo naznačuje samotu v Getsemanskej záhrade a Ježišovu smrteľnú úzkosť. Pred Eucharistiou veriaci kontemplujú Ježiša v čase jeho osamotenia a modlia sa, aby sa skončili všetky osamotenia celého sveta. Toto liturgické slávenie je tiež pozvaním k snahe o dôverné stretnutie s Pánom v modlitbe, k spoznaniu Krista v tých, čo sú osamotení, k tomu, aby sme s ním bdeli a aby sme ho vedeli prijať ako svetlo nášho života.

Na Veľký Piatok si pripomenieme utrpenie a smrť Pána. Ježiš daroval svoj život v obete na odpustenie hriechov ľudstva: vybral si na to najkrutejšiu a najponižujúcejšiu smrť: ukrižovanie. Medzi Poslednou večerou a Ježišovou smrťou je neoddeliteľné spojenie. V Poslednej večeri Ježiš daruje svoje Telo a svoju Krv – teda svoju pozemskú existenciu, seba samého, čím anticipuje svoju smrť a pretvára ju na gesto lásky. A tak smrť, ktorá je sama o sebe koncom, zničením všetkých vzťahov, je Kristom pretvorená na gesto sebadarovania, na nástroj spásy a vyhlásenie o víťazstve lásky. Týmto spôsobom sa Ježiš stáva kľúčom pre pochopenie Poslednej večere, ktorá je predzvesťou premeny násilnej smrti na dobrovoľnú obetu, na gesto lásky, ktoré vykupuje a zachraňuje svet.

Biela Sobota je poznačená veľkým tichom. Kostoly sú bez výzdoby a nekonajú sa v nich liturgické slávenia. V tomto čase očakávania a nádeje sú veriaci pozvaní k modlitbe, premýšľaniu a k obráteniu, a to aj prostredníctvom sviatosti zmierenia, aby sa vnútorne obnovení mohli zúčastniť na slávení Veľkej noci.

Na Bielu Sobotu v noci, počas slávnostnej Veľkonočnej vigílie, ktorá je „matkou všetkých vigílií“, toto ticho preruší spev „Aleluja“, ktorý oznamuje Kristovo vzkriesenie a ohlasuje víťazstvo svetla nad tmou, života nad smrťou. Cirkev sa zaraduje zo stretnutia so svojím Pánom a vstúpi do veľkonočného dňa, ktorý Pán otvára svojím Zmŕtvychvstaním. Drahí bratia a sestry, pokúsme sa intenzívne prežiť toto sväté Trojdnie, ktoré práve prichádza, aby sme boli vždy hlbšie začlenení do tajomstva Krista, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych. Nech nás na tejto duchovnej púti sprevádza Najsvätejšia Panna Mária. Ona, ktorá nasledovala Krista v jeho utrpení a bola aj pod Krížom, nech nás uvedie do Veľkonočného tajomstva, aby sme mohli zažiť radosť a pokoj vychádzajúci od Zmŕtvychvstalého.

S týmito myšlienkami vám už teraz prajem požehnanú Veľkú noc – a spolu s vami aj vašim spoločenstvám a všetkým vašim drahým.

Preklad: Martin Kramara