Turínske plátno - zrkadlo evanjelia

Už iba jedenásť dní zostáva do výnimočnej udalosti, prvej svojho druhu v tomto tisícročí. 10. apríla bude verejnosti po dlhom čase na šesť týždňov sprístupnené Turínske plátno, o ktorom sa predpokladá, že uchováva odtlačok tváre a tela ukrižovaného Ježiša Krista. Trochu viac o tomto projekte sme sa rozhodli priniesť vo vysielaní Vatikánskeho rozhlasu symbolicky práve počas Veľkého týždňa, ktorý prežívame, aj s ohľadom na to, že medzi takmer jeden a pol miliónom doteraz zaregistrovaných návštevníkov, ktorí sa chystajú do turínskeho dómu, budú aj slovenskí pútnici. Pápežským kustódom Turínskeho plátna je arcibiskup Turína kardinál Severino Poletto. Ako upozornil, vystavenie plátna nie je záležitosťou “náboženského turizmu”, ale je duchovnou a pastoračnou iniciatívou. Zdôraznil, že rubáš je predmetom nesmiernej vedeckej a historickej zvedavosti, mnohých štúdií, ktoré sa ním zaoberajú, no i tak zostáva veľkým tajomstvom, ako sa na ňom vyformoval pôsobivý obraz ukrižovaného muža:

“Na Turínskom plátne môžeme čítať všetky stopy, všetky podrobnosti Ježišovho utrpenia tak, ako sú opísané v evanjeliách. Je jasné, že svoju kresťanskú vieru nezakladáme na tomto plátne, ale na evanjeliu, na svedectve apoštolov, ktorí ohlasovali Ježiša Krista ako jediného spasiteľa sveta, ukrižovaného, ale predovšetkým zmŕtvychvstalého.”

Kardinál Poletto v tejto súvislosti pripomenul, že vystavenie Turínskeho plátna nie je príležitosťou ponúknuť základ kresťanskej viery, ale pomôcť pri meditácii, modlitbe, kontemplácii mimoriadneho utrpenia, tragického a tajomného, ktoré – ako veríme – sa zhoduje s utrpením Krista. Neexistuje matematická istota, že ide o autentický rubáš, na ktorom je Pánova tvár… ale naša viera je podporená kontempláciou tohto obrazu, hovorí kardinál Poletto a pripája slová blahoslaveného Sebastiána Valfrého:

“Kríž prijal Krista živého a vrátil ho mŕtveho. Turínske plátno ho prijalo mŕtveho, a vrátilo ho živého, v zmŕtvychvstaní.”

Hlavným dňom vystavenia Turínskeho plátna v miestnej katedrále bude nedeľa 2. mája, kedy si ho príde pozrieť pápež Benedikt XVI. Najskôr pri ňom zotrvá v krátkej modlitbe a potom bude na Námestí sv. Karla predsedať eucharistickej slávnosti. Úctu Turínskemu plátnu však prvýkrát vzdal ešte pred mnohými rokmi. O tom, ako sa hlavné mesto piemontského regiónu pripravuje na návštevu Svätého Otca, hovorí predseda Diecéznej komisie pre Turínske plátno Mons. Giuseppe Ghiberti:

„S veľkým záujmom a veľkou bázňou, a tiež veľkou srdečnosťou. V r. 1998 vtedy ešte kardinál Ratzinger prišiel s celým svojím dikastériom, usporiadal konferenciu, ktorú sme potom publikovali. Teraz bude mať oveľa menej času, ale my sme rozrušení oveľa viac, ako vtedy, prípravou udalosti a tým, aby sme sa pripravili aj na načúvanie jeho učeniu.“

Mons. Ghiberti uviedol, že na plátne bol vykonaný konzervačný zásah, boli odstránené záplaty, ktoré boli našité omnoho neskôr, čoho následkom sa plátno uvoľnilo a predĺžilo o pár centimetrov. Predovšetkým však zmizli záhyby, ktoré veľmi narúšali obraz, predovšetkým v oblasti odtlačku tváre. Jednou zo sprievodných aktivít vystavenia Turínskeho plátna je vydanie štyroch miliónov kusov poštovej známky v hodnote 60 centov, ktorá je k dispozícii na vatikánskej a talianskych poštách. Ide o reprodukciu maľby od Gerolama della Rovereho z roku 1620, ktorá znázorňuje „Hrob Krista a troch anjelov, držiacich plátno“. Špeciálnu známku sprevádza aj špeciálna príležitostná pečať. Pre pútnikov, ktorí Turín v termíne od 10. apríla do 23. mája navštívia, je pripravená aj zaujímavá novinka. Hovorí generálny riaditeľ Výboru pre vystavenie plátna Maurizio Baradello:

„Obrazy vo vysokom rozlíšení, ktoré umožňujú všetkým návštevníkom pred obhliadkou Turínskeho plátna vidieť v pomere 1:1 a zväčšené aj jeho jednotlivé časti, aby ich ľudia lepšie vnímali, keď budú vo vnútri katedrály v polotieni... Teda tvár, rany, ruky a podobne."

Pri príležitosti výstavy Turínskeho plátna poriada Národné kinematografické múzeum výstavu s názvom “Ecce Homo. Obraz Ježiša v dejinách kinematografie”. Začala sa 26. marca a ponúka reflexiu nad zobrazovaním Krista v dejinách filmovej tvorby od jej počiatku až po súčasnosť. Predseda nadácie Ente dello Spettacolo Dario Edoardo Viganò, ktorý k výstave pripravil katalóg, je presvedčený, že filmy môžu svojimi výrazovými prostriedkami prispieť k chápaniu Ježišovej osobnosti:

“Myslím, že filmové príbehy, ktoré vychádzajú nejakým spôsobom z textov o Ježišovi, nám dávajú možnosť vnímať ho z iného uhla, a to nás často donúti vrátiť sa k posvätnému textu, z ktorého sme vyšli. To je pedagogika návratu k posvätnému textu, aby sme sa do Krista stále viac zamilovávali. Filmy o Ježišovi sú vlastne rozprávaním prostredníctvom obrazov, ktoré zachytávajú aj kultúrne požiadavky doby. Myslím, že zaznamenávajú nielen kultúrne diskusie, ktoré sa vedú v spoločnosti, ale aj teologickú reflexiu.”

Téma tohtoročnej výstavy Turínskeho plátna znie “Passio Christi, passio hominis”, teda “Utrpenie Krista, utrpenie človeka”, a podľa kardinála Severina Poletta je jej cieľom vyzdvihnúť prepojenie medzi utrpením Ježiša a ľudským utrpením vo svete. Na organizačných prípravách pracuje vyše 4-tisíc dobrovoľníkov z rôznych kresťanských spoločenstiev. Počas šiestich týždňov budú poskytovať sprievod a pomoc pútnikom, k dispozícii bude aj množstvo kňazov pre poskytnutie sviatosti zmierenia. Sväté omše sa budú slúžiť každé ráno o 7:00, o 9:00 bude priestor v katedrále vyhradený pre modlitbové a kultúrne iniciatívy, ako napríklad príhovor viedenského arcibiskupa kardinála Schönborna, či predsedu Pápežskej rady pre kultúru Mons. Gianfranca Ravasiho. Turínske plátno si prídu pozrieť aj zástupcovia Ekumenického patriarchátu Konštantínopolu, či pravoslávneho Moskovského patriarchátu. Stredajšie popoludnia budú venované návštevám chorých v sprievode ich príbuzných. Podrobný program je k dispozícii v niekoľkých jazykových mutáciách na oficiálnej stránke sindone.org a určite sa k nemu v priebehu samotnej výstavy vrátime aj vo vysielaní Vatikánskeho rozhlasu.

Turínske plátno si návštevou a modlitbou v roku 1998 uctil aj predchádzajúci pápež Ján Pavol II. Vo svojom známom vtedajšom príhovore ho prirovnal k zrkadlu evanjelia, a zdôraznil, že je obrazom Božej lásky, rovnako, ako ľudského hriechu: “Plátno nás pozýva k tomu, aby sme do svojej duše vtlačili tvár Božej lásky, ktorá z nás zmyje nesmiernu realitu hriechu. Kontemplácia nad týmto umučeným telom pomáha súčasnému človeku oslobodiť sa od povrchnosti sebeckosti, ktoré často sprevádzajú jeho zaobchádzanie s láskou a hriechom… Turínske plátno nám ukazuje Ježiša vo chvíli jeho najväčšej bezmocnosti a pripomína nám, že v podloží tejto smrti spočíva spása celého sveta. Rubáš sa tak stáva pozvaním čeliť každej skúsenosti, vrátane utrpenia a extrémnej bezmocnosti, s postojom tých, ktorí veria, že Božia milosrdná láska prekoná každú biedu, každú hranicu, každé pokušenie k zúfalstvu. Nech Boží duch, ktorý spočíva v našich srdciach, vloží do každého túžbu a štedrosť, potrebnú pre prijatie posolstva Turínskeho plátna, a pre to, aby sa stalo rozhodujúcou inšpiráciou v našich životoch.” –dj-