Benedikt XVI.: Ján Pavol II. sa svetu daroval v láske bez výhrad

Vatikán (29. marca, RV) – Pápež Benedikt XVI. dnes večer predsedal eucharistickej slávnosti pri príležitosti 5.výročia úmrtia pápeža Jána Pavla II., ktoré si pripomenieme na Veľký piatok 2. apríla. Špeciálny pozdrav v rámci svojej homílie venoval arcibiskupovi Krakova kardinálovi Stanislawovi Dziwiszovi, ktorý bol dlhé roky osobným sekretárom zosnulého Svätého Otca. Následne Benedikt XVI. zameral pozornosť na čítanie z Knihy proroka Izaiáša, predstavujúce osobu Božieho služobníka, ktorý je jeho vyvoleným a v ktorom má zaľúbenie. Koná s nezlomnou odhodlanosťou, s energiou, ktorá vytrvá až kým nenaplní úlohu, ktorá mu bola zverená. Svätý Otec tohto služobníka pripodobnil k Jánovi Pavlovi II. – Pán ho povolal do svojej služby, zveroval mu stále zodpovednejšie úlohy, a sprevádzal ho svojou milosťou a neustálou pomocou:

“Počas svojho dlhého pontifikátu sa angažoval v ohlasovaní zákona s pevnosťou, bez slabostí alebo zaváhania, predovšetkým vtedy, keď sa musel vysporiadať s odporom, nepriateľstvom a odmietaním. Vedel, že ho Pán vedie za ruku, a to mu umožnilo konať jeho nesmierne plodnú službu, za ktorú Bohu vrúcne ďakujeme.”

Ďalej sa Benedikt XVI. pristavil pri čítaní z dnešného Evanjelia podľa Jána, v ktorom Lazár, Mária a Marta pozvali Ježiša na hostinu. Mária pri tejto príležitosti “vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala ich svojimi vlasmi” (Jn 12, 3). Ako zdôraznil Svätý Otec, nestačilo jej umyť nohy Učiteľa vodou, ale veľkým množstvom cenného oleja:

“Mária ponúka Ježišovi to, čo má najvzácnejšie, a robí to s gestom hlbokej oddanosti. Láska nie je vypočítavá, nemeria, nehľadí na výdavky, nestavia bariéry, ale dokáže darovať s radosťou, snaží sa iba o dobro toho druhého, víťazí nad malichernosťou, neľúbosťou, uzavretosťou, ktoré človek niekedy nosí vo svojom srdci.”

Ako uviedol Benedikt XVI., celý život ctihodného Jána Pavla II. sa odohrával v znamení práve takejto lásky, schopnosti darovať sa štedrým spôsobom, bez výhrad, obmedzení a vypočítavosti:

“To, čo ho poháňalo, bola láska ku Kristovi, ktorému zasvätil život, bohatý na bezpodmienečnú lásku. Pretože sa približoval stále viac k Bohu v láske, mohol sa stať spoločníkom na ceste dnešného človeka, šíriť vo svete vôňu Božej lásky. Kto mal šťastie poznať ho a stretnúť sa s ním, mal možnosť dotknúť sa rukou jeho živej istoty „že uvidí dobrodenia Pánove v krajine žijúcich“, ako sme počuli v responzóriovom Žalme (porov. 26/27, 13); istoty, ktorá ho sprevádzala celý život a ktorá sa zvlášť prejavila počas posledného obdobia jeho púte na tejto zemi: postupujúca fyzická slabosť sa totiž nikdy nedotkla jeho skalopevnej viery, jeho žiarivej nádeje, jeho vrúcnej lásky. Nechal sa stroviť pre Krista, pre Cirkev, pre celý svet: svoje utrpenie prežíval až do konca pre lásku a s láskou.”

Na záver sa Svätý Otec prihovoril rodákom svojho predchodcu v ich jazyku:

“Život a dielo Jána Pavla II., veľkého Poliaka, môže pre vás byť dôvodom pre hrdosť. Je však potrebné, aby ste si pamätali, že je to aj veľké povolanie byť vernými svedkami viery, nádeje a lásky, ktorým nás neustále učil.” –dj, pd-