Stanovisko Svätej stolice k „Murphyho prípadu“

Vatikán (25. marca, RV) – „Žiadne utajovanie, žiadny zákaz ohlásiť prípady zneužívania, Kongregácia pre náuku viery bola informovaná o prípadoch až o 20 rokov neskôr“ – takto reaguje hovorca Svätej stolice p. Federico Lombardi SJ na obvinenia, ktoré smerujú na Vatikán v takzvanom “Murphyho prípade”, o ktorom informoval denník „New York Times“. Ide o prípad amerického kňaza, ktorý mal sexuálne zneužiť asi 200 sluchovo postihnutých detí. P. Lombardi vydal k článku oficiálne stanovisko, ktoré prinášame v plnom znení:
„Tragický prípad otca Lawrencea Murphyho, kňaza arcidiecézy Milwaukee, sa týkal osobitne zraniteľných obetí, ktoré hrozne trpeli pre jeho skutky. Sexuálnym zneužívaním sluchovo postihnutých detí porušil zákon – a - čo je ešte vážnejšie, posvätnú dôveru, ktorú k nemu jeho obete prechovávali. Asi v polovici 70. rokov niektoré obete Murphyho ohlásili zneužívania spáchané z jeho strany, civilným predstaviteľom, ktorí začali voči nemu vyšetrovanie. Ako bolo uvedené, toto vyšetrovanie bolo zastavené. Kongregácia pre náuku viery o tom bola informovaná až o približne 20 rokov neskôr. Bolo tiež uvedené, že existuje vzťah medzi uplatnením inštrukcie Crimen sollicitationis (údajný tajný dokument z roku 1962 o utajovaní zločinov, pozn. red.) a neohlásením zneužívania detí civilným autoritám v tomto prípade. V skutočnosti neexistuje žiadny takýto vzťah.
V skutočnosti, v rozpore s niektorými tvrdeniami kolujúcimi v tlači, ani Crimen sollicitationis, ani Kódex Kánonického práva nikdy nezakazovali ohlasovanie zneužívaní páchaných na deťoch zákonným zložkám.
Na konci 90. rokov, po viac ako dvoch desaťročiach od oznámenia zneužití diecéznym predstaviteľom a polícii, bola po prvýkrát položená Kongregácii pre náuku viery otázka, ako kánonicky postupovať v Murphyho prípade. Kongregácia bola informovaná o záležitosti, pretože išlo o zvádzanie v spovednici, čo je narušením sviatosti zmierenia. Je dôležité poznamenať, že kánonická otázka predstavená Kongregácii, nebola nijakým spôsobom spätá s akýmkoľvek potenciálnym občianskym či trestným konaním proti otcovi Murphymu.
V podobných prípadoch Kódex kánonického práva nepredpokladá automatické tresty, ale odporúča, aby z rozsudku nebol vylúčený ani najvyšší cirkevný trest v podobe prepustenia z klerického stavu (porov. Kánon 1395, č. 2). Vo svetle faktu, že Lawrence Murphy bol starší a nachádzal sa v zlom zdravotnom stave, a že žil v ústraní, ako aj toho, že počas obdobia viac ako 20 rokov neboli ohlásené ďalšie prípady zneužitia, Kongregácia pre náuku viery navrhla, aby arcibiskup Milwaukee vyriešil situáciu napríklad tým, že obmedzí verejnú službu Lawrencea Murphyho a bude vyžadovať, aby prevzal plnú zodpovednosť za závažnosť svojich skutkov. Murphy zomrel asi štyri mesiace po tom, bez ďalších incidentov.“ –sg-