Pastor Evanjelickej luteránskej komunity Ríma Jens Martin Kruse pri nedeľnej návšteve
Benedikta XVI.
Taliansko (16. marca, RV) – Pastor Evanjelickej luteránskej komunity Ríma
Jens
Martin Kruse sa v nedeľu prihovoril Svätému Otcovi počas jeho návštevy tejto komunity.
Prinášame niekoľko myšlienok z jeho slov.
Príhovor začal citátom z Druhého
listu Korinťanom: „Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec
milosrdenstva a Boh všetkej útechy! On nás potešuje v každom našom súžení,
aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou
Boh potešuje nás. Lebo ako sa v nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista
rozhojňuje aj naša útecha" (2 Kor 1,3-5). Opierajúc sa o tento citát vysvetlil
zmysel nedele, ktorá sa volá i Nedeľou radosti (Laetare). Povedal, že táto nedeľa
nachádzajúca sa v období pôstu, má svoj hlboký význam, ktorý sa vzťahuje i na náš
život. Chce nám povedať, že uprostred ťažkostí nášho života môžeme nájsť i radosť.
I uprostred smutných a tienistých udalostí, môžeme vidieť jasné svetlo nádeje. Ako?
Na zodpovedanie tejto otázky sa pastor opäť vrátil k slovám sv. Pavla, ktorý kresťanskej
komunite v Korinte píše, že pozná ich nepríjemnosti, starosti a nepriateľstvá, s ktorými
sa stretávajú, keď žijú svoju vieru. On sám to skúsil a píše: „Zo všetkých strán
nás sužujú, ale nie sme stiesnení; sme bezradní, ale nepoddávame sa; prenasledujú
nás, ale nie sme opustení; zrážajú nás, ale nehynieme. Stále nosíme na tele Ježišovo
umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život“ (2 Kor 4, 8-10). Tieto
povzbudzujúce slova sv. Pavla – pokračoval pastor Kruse -, sa silno dotýkajú i nás.
Neznamenajú totiž, že utrpenia jednoducho pominú, ani to, že budú zahojené rany nášho
života, ale znamenajú jednu podstatnú skutočnosť, ktorú sv. Pavol vyjadruje takto:
„ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť
od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi“ (Rim 8, 39). Z tejto
skutočnosti vychádza naša dôvera: áno, v utrpení sa nachádzajú potešenia a podpora.
Jestvuje svetlo v temnotách, ktorým je istota, že nie sme odlúčení od Božej lásky.
Toto je viera postavená na dôvere, ktorá nezávisí od radostných udalostí, ktoré nás
obklopujú, ale ktorá existuje i keď sa rozdrví všetko, čo robí náš život krásnym a príjemným.
Ďalším citátom svätého Pavla pastor upozornil na to, že s takouto vierou sa máme deliť
s ostatnými, aby i oni mohli kráčať s dôverou po svojej životnej ceste. „On
nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek
súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás“ (2 Kor 1,4). V závere svojho príhovoru
pastor veriacim povedal, že utrpenia v našom živote zostanú, ale my ich vnímame inak,
lebo hoci sú tu, my v našej viere, v našej nádeji tejto nedele, - vychádzajúc z „Malej
Veľkej noci“, ktorá súčasne s radosťou a bolesťou symbolizuje náš kresťanský život
-, sa môžeme vo všetkom cítiť podporení a podopretí nádejou apoštola Pavla, že „ako
sa v nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša
útecha“ (2 Kor 1, 5). A ak sme tu – dodal pastor – v bolesti jedni pre
druhých, bude to podstatný krok k tomu, aby jednota, ktorú žijeme, bola viditeľná
a účinná. –pd-