Cirkev a svet: Uganda

Posilnenie poslania rodiny, úloha mladých pri ohlasovaní evanjelia, podpora formácie kňazov – to sú základné výzvy, ktoré stoja pred Cirkvou tejto krajiny. Známa je tiež ozbrojenými konfliktami či kolektívnou samovraždou 400 – člennej skupiny členov sekty z roku 2000. Reč je o stredovýchodnej africkej krajine – Ugande, ktorej biskupi nedávno navštívili Vatikán v rámci ich úradnej návštevy Ad limina apostolorum, aby priniesli Svätému Otcovi správy o dianí v ich Cirkvi a získali jeho pohľad na situáciu.

Uganda leží v prostredí veľkých jazier, susedí so Sudánom, Keňou, Tanzániou, Rvandou a Demokratickou republikou Kongo. Hlavným mestom je Kampala. V krajine žije vyše 28 miliónov obyvateľov, ktorí zastupujú asi 50 etnických skupín. Čo sa týka náboženstva, tak najviac sú zastúpení kresťania. Katolíkov je viac ako 12,5 milióna, čo je takmer polovica obyvateľstva. Nasledujú anglikáni a letničné hnutia. Zvyšok tvoria tradičné africké náboženstvá a zastúpenie majú napokon aj moslimovia.

Na čele Konferencie biskupov Ugandy, ktorá vznikla v roku 1960, je Mons. Matthias Ssekamanya, biskup diecézy Lugazi. Patrí do nej 12 biskupských komisií, pod ktoré podliehajú štyri najväčšie semináre v krajine. Cirkev spravuje aj rozličné výchovné inštitúcie, spomeňme Univerzitu ugandských mučeníkov, ktorá sídli v hlavnom meste od roku 1994. V roku 2000 vzniklo v krajine prvé katolícke rádio „Mewa“. V krajine tiež vysiela Rádio Mária. Cirkev je územne rozdelená do štyroch arcidiecéz, 15 diecéz a jedného vojenského ordinariátu.



Dramatická situácia je ešte stále na severe krajiny, po období 20 rokov trvajúceho ozbrojeného konfliktu, takzvanej „zabudnutej vojne, či najmenej známom konflikte planéty“ ako ho nazval predseda Komisie pre spravodlivosť a pokoj pri Konferencii biskupov Ugandy Mons. John Baptista Odama na pôde OSN v New Yorku v roku 2006. Začal sa v roku 1986 a stále istým spôsobom pretrváva, napriek podpisu zmluvy o zastavení bojov medzi vládou a povstalcami. Mons. Odama vtedy vyzval OSN, aby sa stala prostredníkom v dialógu medzi ugandskou vládou a vzbúrencami z tzv. Armády božieho odporu (LRA – Lord´s Resistance Army). Občianska vojna si podľa štatistík v tom období vyžiadala 200-tisíc životov a asi poldruha milióna obyvateľov sa muselo vysťahovať, pričom trpia najmä nevinné deti. Drámu detských vojakov unesených násilím rebelmi rieši krajina na severe už od roku 1986. Práve odvtedy totiž trvá aj konflikt vzbúrencov proti vláde. Obyvateľstvo žije v provizórnych chatrčiach, tzv. „chránených dedinách“, kde zažívajú každodenné násilnosti a kde týždenne zomiera asi tisíc ľudí.

Predseda Konferencie biskupov Ugandy Mons. Ssekamanya vyzval na začiatku marca, v rámci úradnej návštevy Ad limina apostolorum biskupov vo Vatikáne, na pomoc obnovy na severe krajiny:

„Cirkev v Ugande stále rastie, ako je to vidieť v početných povolaniach, či už kňazských ako aj rehoľných. Ak však na jednej strane uchovávame veľké nádeje, v raste Cirkvi v krajine, na druhej strane neskrývame, že stojíme pred niektorými veľkými skúškami.“ 

Ako dodal, na prvom mieste je fakt, že zatiaľ nie všetci veriaci si osvojili evanjelium, najmä preto, že tradičná kultúra je ešte stále veľmi silná a v niektorých prípadoch nezlučiteľná s evanjeliom. Medzi ďalšie výzvy zaradil sekty, ktoré disponujú dôležitými financiami a sú veľmi atraktívne pre mladých. Nie je isté, odkiaľ im prúdia peniaze v takých množstvách. Ako sa ďalej uvádza, väčšina siekt v Ugande pochádza zo severnej Ameriky a Európy.

Vyhlásenie ďalej hovorí o ekumenických vzťahoch ako aj o vzťahoch medzi inými ako kresťanskými náboženstvami, pričom predseda biskupskej konferencie vysvetľuje, že v Ugande pôsobí komisia zriadená na tento účel, v ktorej zástupcovia rozličných vyznaní spoločne diskutujú o niektorých spoločných problémoch. Zároveň je tu tiež Ekumenická rada, ktorej súčasťou je aj Katolícka cirkev, ďalej pravoslávna a anglikánska. Rada sa zaoberá najmä otázkami ako výchova, zmiešané manželstvá, sociálne problémy, či otázky pokoja a spravodlivosti. Pripravuje sa tiež spoločný pastoračný list k budúcim voľbám, ktoré krajinu čakajú v roku 2011. O situácii na severe krajiny Mons. Ssekamanya povedal:

„Situácia sa postupne zlepšuje, pretože sa už nebojuje.“ Skupinu rebelov pritom označil za „veľmi tajomnú“ a podľa neho premiestnila pred pár rokmi svoje aktivity mimo Ugandy - na juh Sudánu, do Demokratickej republiky Kongo a do strednej Afriky. Najväčším problémom sú však milióny ľudí, ktorý už 20 rokov žijú v utečeneckých táboroch a potrebujú pomoc pri budovaní domovov a pri obnove poľnohospodárstva. Sú to veľmi chudobní obyvatelia, ktorí potrebujú všetko. „Chcel by som najmä zdôrazniť potrebu budovania škôl, pretože vzdelanie je kľúčom k akémukoľvek rozvoju“ – dodal Mons. Ssekamanya a uistil, že Katolícka cirkev bude pokračovať svojim dielom pri práci na procese zmierenia v celej tejto oblasti.



Mons. James Odongo, zodpovedený za vedenie vojenského ordinariátu v krajine, hovoril v rozhovore o pastoračných výzvach, pred ktorými stojí Cirkev v Ugande. Významnú úlohu zohráva podpora pokoja zo strany Cirkvi, ako aj laici a vzťah Cirkvi s ostatnými náboženstvami, o čom svedčí aj zriadenie Výboru pre dialóg s náboženstvami v roku 2000. Veriacich v letničných hnutiach je asi päť percent. Cirkev nezisťovala či ich počet narastá alebo klesá. Pokračuje Mons. Odongo:

„Vieme, že ich sloboda vyznania, hudba a tanec sú veľmi lákavé pre niektorých veriacich katolíkov. Následne teda ako Cirkev musíme pracovať na tom, aby bola naša liturgia ľuďmi ocenená. Našich mladých na sektách často láka liturgia a modlitbové stretnutia. Na prilákanie nasledovníkov sa používajú peniaze a materiálne veci, falošné uzdravenia a vykresľovanie Katolíckej cirkvi v zlom svetle.“ 

Cirkev v krajine, ako ďalej povedal Mons. Odongo, sa snaží čeliť aj ďalšej výzve – homosexualite, a to ohlasovaním kresťanského rešpektu, vo vyzývaní veriacich, aby nenávideli hriech, ale aby milovali hriešnikov. Homosexuáli potrebujú podľa neho pomoc, podporu a lásku, veď všetci sa usilujú vstúpiť do Božieho kráľovstva. V tomto zmysle odsúdil návrh zákona, ktorý zahŕňa veľmi tvrdé sankcie, ako doživotné väzenie, či trest smrti pre homosexuálov. Podľa biskupa problémom návrhu je, že berie na mušku hriešnika a nie samotný hriech. „Takéto tresty zasahujú človeka miesto toho, aby sa snažili pomôcť ľuďom, ktorí sa potrebujú obrátiť, kajať, ktorí potrebujú podporu a nádej“ – dodal.



Ďalšími oblasťami, v ktorých Cirkev aktívne pomáha je oblasť chudoby, kde spolupracuje s organizáciou Caritas a potom oblasť boja proti aidsu. Pandémia už postihla milión obyvateľov krajiny. Plán na riešenie tejto situácie obsahuje kroky na pomoc obetiam v praxi – medzi nimi zmobilizovanie finančných prostriedkov, podpora partnerských vzťahov a „networkingu“ – teda siete informácií v zložitých otázkach. V neposlednom rade biskupi zdôrazňujú prevenciu.

Na začiatku marca – ako sme už spomínali – boli biskupi Ugandy na návšteve Ad limina apostolorum vo Vatikáne a na záver sa im prihovoril aj Svätý Otec. Zdôraznil, že sila Božieho slova a poznanie a láska k Ježišovi premieňa životy ľudí a vplýva na zlepšovanie spôsobu, ktorým myslia a konajú:

“Vo svetle evanjeliového posolstva ste si vedomí potreby povzbudzovať ugandských katolíkov, aby naplno ocenili sviatosť manželstva v jeho jednote a nerozlučiteľnosti, a posvätné právo na život. Povzbudzujem vás, aby ste pomáhali kňazom i laickým veriacim odolávať zvodom materialistickej kultúry individualizmu, ktorá sa zakorenila v toľkých krajinách. Pokračujte vo výzvach k trvalému pokoju, založenému na spravodlivosti, štedrosti voči núdznym a duchu dialógu a zmierenia. Pri podpore skutočného ekumenizmu buďte zvlášť blízko k tým, ktorí sú zraniteľní voči pôsobeniu siekt. Veďte ich k tomu, aby odmietali povrchné pocity a kázanie, ktoré by vyprázdnilo moc Kristovho kríža (porov. 1 Kor 1:17); takouto cestou budete pokračovať ako zodpovední pastieri, aby ste udržali ich vieru a vieru ich detí voči Kristovej Cirkvi.” –sg-