Svätý Otec sa prihovoril účastníkom Medzinárodného teologického kongresu

Vatikán (12. marca, RV) – Svätý Otec dnes prijal na audiencii účastníkov Medzinárodného teologického kongresu, poriadaného Kongregáciou pre klérus v rámci Roka kňazov. Vyjadril radosť z toho, že sa ho zúčastňuje vyše 50 biskupov a viac, ako 500 kňazov, z ktorých mnohí majú na starosti formáciu kléru na národnej či diecéznej úrovni. V úvode svojho príhovoru spomenul jeho tému „Vernosť Krista, vernosť kňaza“: 

„V kontexte rozšírenej sekularizácie, ktorá postupne vylučuje Boha z verejnej sféry, aj zo sociálneho povedomia, sa kňaz často zdá byť „cudzincom“ v spoločnom zmýšľaní, práve pre najzákladnejšie aspekty jeho úradu – tým, že je zasvätenou osobou, vybranou pre svet, aby sa prihováral v záujme sveta, ustanovený pre toto poslanie Bohom a nie ľuďmi (porov. Hebr 5,1). Z tohto dôvodu je dôležité prekonať nebezpečné tendencie, ktoré v uplynulých desaťročiach chceli redukovať postavu kňaza zdôrazňovaním viac funkčného než ontologického chápania jeho poslania: tieto tendencie prezentovali kňaza takmer ako „sociálneho pracovníka“, čím reálne hrozilo spreneverenie sa samotnému Kristovmu kňazstvu.“

Benedikt XVI. poukázal na osobitnú dôležitosť toho, aby povolanie podieľať sa na jedinom Kristovom kňazstve zasvätenou službou, prekvitalo v prorockej charizme:

„Je tu veľká potreba kňazov, ktorí by svetu rozprávali o Bohu a tento svet zasa predstavili Bohu, mužov nepodliehajúcich kultúrnym tendenciám, ale schopných žiť autenticky slobodu, ktorú môže darovať len istota, že patria Bohu. Ako vaše stretnutie zdôraznilo, dnes je najdôležitejšie proroctvo vernosti, ktoré vychádzajúc z vernosti Krista ľudstvu, prostredníctvom Cirkvi a služobného kňazstva, vedie k prežívaniu vlastného kňazstva v úplnom priľnutí ku Kristovi a Cirkvi. Vskutku, kňaz neprislúcha viac sám sebe, ale pretože prijal sviatostnú pečať, je „vlastníctvom“ Boha. Toto jeho „prináležanie Druhému“ musí byť rozpoznateľné všetkými prostredníctvom jasného svedectva.“

Benedikt XVI. zdôraznil, že horizont bytostného priľnutia k Bohu okrem iného predstavuje správny rámec pre pochopenie a potvrdenie hodnoty posvätného celibátu, ktorý je v Cirkvi latinského obradu charizmou, požadovanou pre kňazskú vysviacku. Je autentickým proroctvom Kráľovstva, znakom zasvätenia sa nerozdeleným srdcom Pánovi a „Pánovým veciam“ (porov. 1 Kor 7,32):

„Kňazské povolanie je povolaním najvyšším, ktoré zostáva veľkým tajomstvom aj pre tých, ktorí ho získali darom. Naše ohraničenia a naše slabosti nás musia priviesť k tomu, aby sme žili a s hlbokou vierou uchovávali tento vzácny dar, ktorým nás Kristus priblížil k sebe tak, že nás urobili účastnými na jeho spásonosnom poslaní. Chápanie služobného kňazstva je naozaj spojené s vierou a vyžaduje si stále silnejším spôsobom radikálnu kontinuitu medzi seminárnou a permanentnou formáciou. Prorocký život bez kompromisov, ktorým budeme Bohu slúžiť vo svete ohlasujúc evanjelium a sláviac sviatosti, napomôže príchodu už prítomného Kráľovstva a rastu Božieho ľudu vo viere.“ –sg, dj-