Irak má po včerajšku
za sebou voľby. Dá sa len dúfať, že prinesú pozitívne zmeny aj vo vzťahu k irackým
kresťanom, ktorí v krajine vylievajú nevinnú krv pre svoje presvedčenie. Nehľadajú
bohatstvo, ani moc, neusilujú sa o násilie. Skutočné ľudské tváre s menami, reálne
osudy, životy, telá kresťanov pohodené na skládkach, strach a prenasledovanie. Toto
je ich každodenná realita. Dá sa na to vôbec zvyknúť?
V polovici februára
bolo v irackom meste Mosul zavraždených 5 kresťanov. Medzi nájdenými telami bolo aj
telo 57- ročného pravoslávneho kresťana, ktorého predtým uniesli. Keďže sa tieto prejavy
násilia voči kresťanom opakujú, predstavitelia miestnej samosprávy a polície prejavili
záujem stretnúť sa s biskupmi. Sýrsko-katolícky arcibiskup Mosulu Basile Georges Casmoussa
pre Vatikánsky rozhlas povedal:
„Mnohé rodiny opúšťajú Mosul, aby sa utiahli
do kresťanských miest neďaleko Mosulu alebo v Kurdistane. Aj dnes som stretol
niektoré rodiny, ktoré odchádzajú preč… Ako som povedal, je nevyhnutný zásah
vlády. Ale všetky naše kostoly v Mosule zostávajú otvorené. Musíme pokračovať v normálnom
živote, napriek tejto situácii!“
Pozrime sa na situáciu z dlhodobejšieho
hľadiska: Za obdobie 7 rokov bolo v krajine asi 2-tisíc usmrtených kresťanov pri rôznych
vlnách násilia a 600-tisíc sa stalo utečencami. Podľa posledných informácií agentúry
Fides (UNHCR) asi 40 % irackých emigrantov, ktorí odišli do zahraničia z počtu 1,6
milióna predstavujú kresťania. V roku 1987 žilo v Iraku 1,4 milióna kresťanov, v roku
2003 ich bolo 1,2 milióna, a v roku 2009 už iba 600-tisíc. Celková populácia v krajine
je tvorená z 97 % moslimami a z 3 % inými náboženstvami.
V Iraku, v ktorom
boli v nedeľu voľby, stále rezonuje výzva pápeža Benedikta XVI. počas modlitby Anjel
Pána:
„S hlbokou ľútosťou som prijal tragické správy o nedávnych
vraždách niektorých kresťanov v Mosule a so záujmom som sledoval násilné udalosti,
prenasledovania v trpiacej irackej krajine, pri útokoch na nevinné obyvateľstvo rozličných
náboženstiev. Som duchovne blízko kresťanským komunitám celej krajiny. Neunavte sa
a buďte aj naďalej kvasom dobra pre vlasť, ku ktorej už celé stáročia v plnom znení
prináležíte. V tomto citlivom politickom období, ktorým Irak prechádza, obraciam sa
na civilné autority, aby dosiahli každé úsilie na zabezpečenie istoty národu a osobitne
najzraniteľnejším náboženským menšinám. Želám si, aby neprevážili dočasné záujmy a aby
neboli porušované práva žiadneho obyvateľa.“
Na tieto
slová Svätého Otca zareagoval pomocný biskup Bagdadu Mons. Shlemon Warduni:
„Sme
vďační Benediktovi XVI., vieme, ako sa znepokojuje pre naše komunity. Dúfame, že jeho
hlas by mohol mať vo svete odozvu, najmä u tých, čo majú tvrdé srdce. Sú to silné
slová a plné nádeje, ktoré znejú ako výzva pre kresťanov, aby nestrácali vieru v spravodlivosť
a neopúšťali krajinu ".
Hovorí Mons. Philip Najim z Chaldejskej cirkvi:
“Je
to posolstvo Svätého Otca pre všetkých kresťanov Iraku a môžeme ho rozdeliť
na dve časti. Prvá časť volá všetkých nás kresťanov, aby sme niesli náš kríž a žili
evanjelium. Druhá časť pripomína každému z nás, že sme obyvateľmi v plnom znení a
že toto je naša vlasť. A tak prostredníctvom našej viery musíme prispieť k budovaniu
našej vlasti, spolu s našimi moslimskými bratmi. Už počas storočí žijeme spolu v tolerancii
a v plnom priateľstve, sme Iračania: musíme sa snažiť zostať v Iraku, dať štátu našu
silu a prispieť aj k uskutočneniu istoty a budúcnosti krajiny.“
V poslednú
februárovú nedeľu bol na Námestí sv. Petra v dave veľký transparent s nápisom: “Už
to nevydržíme!”: prečo je tu práve teraz taký hnev? Kvôli tým, čo zomreli v Mosule?"
“Národ
je skutočne unavený zo všetkých týchto diskriminácií a prenasledovania, sme len ľudia.
Už nevidíme východisko. Máme nádej, že jedného dňa tu bude kraľovať pokoj, pretože
je to skutočne vzácny dar, môcť žiť pokoj, môcť sa znovu narodiť a môcť znovu budovať
nový Irak. Sme unavení, pretože sa nám zdá, že sa na nás zabúda aj zo strany medzinárodného
spoločenstva, ktoré nezasahuje, aby urobilo koniec týmto diskrimináciám a prenasledovaniu,
ktoré sú tu na dennom poriadku v súvislosti s kresťanmi a ďalšími menšinami na celom
Blízkom východe.”
V poslednú februárovú nedeľu vyšli kresťania i moslimovia
v irackom Bagdade a Mosule do ulíc, aby povedali „koniec násilnostiam proti kresťanom“
a žiadali „ochranu pre menšiny“. Pomocný biskup Bagdadu Mons. Shlemon Warduni
medzi účastníkmi protestu v irackom hlavnom meste vyhlásil: „Chceme pokoj a bezpečie,
už žiadne násilie. Sme plnoprávni obyvatelia Iraku a ako takí sa dovolávame svojich
práv, predovšetkým práva na život. Koniec krviprelievaniu kresťanov. Chceme ochranu.“
Kresťania,
ktorí demonštrovali v Mosule, žiadali spravodlivosť. Miestni predstavitelia, ako sa
zdá, nedokážu zastaviť skutočné zlo. Ako dodal Mons. Najim, spravodlivosť musí byť
dosiahnutá zo strany štátu, pretože kresťania nemôžu vyliať viac krvi, nemôžu vydať
viac obetí. V Iraku si spomedzi obetí ešte stále spomínajú na Mons. Faraja Rahha,
chaldejského arcibiskupa Mosulu, ktorého uniesli pred dvomi rokmi a potom barbarsky
zavraždili. V živej pamäti ho má aj don Renato Sacco, iracký delegát Pax Christi v Taliansku:
“Nedá sa nepamätať si na neho: bolo to 29. februára 2008, stretol som sa
s ním niekoľko dní predtým, ale nie v Mosule, pretože bolo nemožné sa tam dostať.
Na niektorú z mojich otázok Mons. Rahho trochu ironicky odpovedal: namiesto toho,
aby si sa ma na toto všetko pýtal, príď sa na to pozrieť. Hneď ako som sa vrátil do
Talianska, prišla správa o jeho únose, o obavách a nakoniec o jeho smrti: pohodený
na skládke, úplne nedôstojným spôsobom. Naozaj sa život, ktorý iracký ľud žije,
zdá byť Veľkým piatkom, Krížovou cestou a osobitne ešte viac teraz v prípade kresťanov.
Mal som sa v týchto dňoch možnosť rozprávať aj s Mons. Sakom z Kirkúku, ktorý hovoril:
kresťania sa neusilujú o moc, nehľadajú násilie, nehľadajú bohatstvo a možno toto
by mohlo byť kľúčom na pochopenie prečo taká vytrvalosť.”
Ako povedal v
závere rozhovoru don Renato, Irak nie je anonymnou krajinou. Je to krajina s tvárami,
s menami, ľuďmi so zopätými rukami, s objatiami… a tak, keď sa myslí na tváre, aj
vzťah je ľudskejší a dodal: “Pôst nás má asi skutočne upriamiť na toto. Prosme
za to v modlitbe nášho Pána!”
Milióny Iračanov sa včera zúčastnili vo voľbách.
Iracký premiér Núrí al-Málik, ktorý sa snažil upokojiť iracký náboženský konflikt,
v nich zatiaľ víťazí. Voľby sprevádzali nepokoje, výbuchy rakiet, pričom zomreli desiatky
ľudí a vyše sto sa zranilo. Voľby sa konajú po druhýkrát od zvrhnutia diktátora Saddáma
Husajna v roku 2003. Celý svet oceňuje odvahu irackého ľudu, ktorý aj napriek hrozbám
urobil účasťou na voľbách krok k demokracii. Obyvateľstvo totiž pristúpilo k urnám
aj napriek hrozbám Al – Kájdy. Výsledky volieb by mali byť známe do konca mesiaca.
Čo prinesú pre celú oblasť a kresťanov, zatiaľ netuší nik. –sg-