Kardinál J.Tomko: Príprava na cyrilo-metodské výročie

Príhovor kardinála Jozefa Tomka
 
Príprava na cyrilo-metodské výročieKatolícka Cirkev slávi každý rok dňa 14.februára sviatok sv. Cyrila a Metoda, patrónov Európy. Na Slovensku pripadá ich sviatok na 5.júla, takže v ten februárový deň sa koná iba liturgická spomienka. My si teda pripomíname gréckych bratov zo Solúna, čiže Tesaloník, dvakrát v roku. Máme tak možnosť a tiež určitú výhodu prehĺbiť si obsah ich posolstva, ktoré prešlo do našej náboženskej ale aj kultúrnej a národnej histórie pod názvom „dedičstvo otcov“. K takému uvedomeniu nás vyzývajú aj niektoré aktuálne okolnosti.
Je to ponajprv stále živá celoeurópska debata o rozsudku európskeho súdu v Strasburgu, ktorý prikázal talianskej vláde odstrániť kríže zo škôl ako narušovanie základného ľudského práva nekresťanov. Rozsudok odmietol poľský parlament, ale aj mnohé laické noviny v Európe. Slovenský parlament sa tiež jednohlasne postavil proti, lebo súdny výrok naráža na tradičné hodnoty, ktoré aj nám kríž predstavuje, v podstate ide tu práve o „dedičstvo otcov“.
Blíži sa tiež tisícsto päťdesiate výročie príchodu solúnskych bratov k našim predkom, ktoré sa na Slovensku oslávi „cyrilo-metodským rokom 2013“. Také jubileum treba však dobre pripraviť, aby sa stalo dôležitým medzníkom a zanechalo ozajstnú duchovnú obrodu celej našej spoločnosti.
„Cyrilo-metodské duchovné dedičstvo otcov“ je nielen historickou silou v našom dejinnom vývine, ale aj kľúčovou skutočnosťou pri tejto príprave. Treba ho však analyzovať a uviesť do života ako konkrétny prínos ľudských a kresťanských hodnôt pre naše celoslovenské spoločenstvo, ako humanizmus, ktorý korení v kresťanstve, ale má slovenskú príchuť. Pochopiť veľkosť našich vierozvestov a duchovné bohatstvo hodnôt, ktoré nám priniesli, čiže sprítomniť ich posolstvo.
Ich pôsobenie medzi našimi predkami bolo preplnené ťažkosťami. Ale ich príchod znamenal ozajstnú revolúciu ducha, keď priniesli knihy preložené do našej reči; keď aj civilnej spoločnosti pripravili kresťanským duchom a gréckou kultúrou zošľachtené zákonodarné pomôcky, ako Nomokánon a Zakon sudnyj ljudem; keď vieru ohlasovali v prístupnej reči ľudu; keď zhromaždili výkvet mládeže na vysokej škole a vyučovali ju filozofii, matematike, hudbe, poznávaniu Biblie a tajomstiev viery. Pomocou reči- „slova“- uviedli k nám Božie slovo, a to v prvom rade Jánovo evanjelium o „Slove, ktoré sa stalo človekom“. Tak dali základ kultúre slova- slovesnosti- ako podklade pre kultúru ducha. Ich misionársku metódu „inkulturácie“, čiže zaštepenia evanjelia do domácej kultúry, dnes obdivujú mnohí. Oni nás priviedli medzi kultúrne národy s vlastnou osvetou, písomnou kultúrou, právnym poriadkom a kresťanskou etikou. Zapálili ohník, ktorý tlel pod popolom v prvých storočiach druhého tisícročia, na spálenisku zanechanom vpádmi, bojmi a plenmi, pri ktorých sa zachovalo len málo písomných pamiatok, ale ostali prejavy životného štýlu v náboženských sviatkoch a v kňazských hodinkách. Ako náhle však to bolo možné, tlejúci ohník vzbĺkol ako silný plameň a cyrilo-metodská tradícia vyrazila na povrch, najmä počnúc od vydania „Cantus catholici“ (roku 1655). Ako tvrdí Eugen Paulíny, „dnes je až neuveriteľné, akú údernú silu mala u Slovákov v 17. a hlavne v 18.-19.storočí cyrilo-metodská myšlienka.“ Ona bola dôležitým faktorom pri zrode Memoranda slovenského národa roku 1861, keď sa pripravovalo tisícročné jubileum príchodu gréckych bratov k našim otcom, ako aj pri vzniku Matice slovenskej a Spolku sv. Vojtecha; ona zjednotila katolíkov latinského i byzantského obradu a evanjelikov. Táto myšlienka udržiavala náboženský i národný život našich otcov za ťažkých pomerov tak doma ako aj v zahraničí najmä v celom minulom storočí. Bola nosným pilierom a inšpiračnou silou väčšiny podujatí, ktoré zachovali slovenský národ pri duchovnom živote.
Dôležitým míľnikom tohto historického vývoja je Ústava Slovenskej republiky z 1.septembra 1992, ktorá v samej preambule tvrdí, že je uznesením slovenského národa „v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva“. Toto slávnostné, akoby inšpirované prehlásenie je najvyšším občianskym uznaním cyrilometodskej tradície ako súhrnu duchovných hodnôt, ktoré nám história odovzdala ako dedičstvo našich apoštolov. Jeho umiestenie priam v preambule ústavy ako základného dokumentu, ktorý usmerňuje právne zriadenie štátu a orientuje celé naše zákonodarstvo, vyzdvihuje dôležitosť tejto kategórie hodnôt a jej aktuálnosť pre konkrétny život celej slovenskej spoločnosti, udáva ducha, ktorým sa majú riadiť jednotlivé zákony. Preambula, čiže úvod alebo podľa latinskej etymológie „vstupné kroky“ do ústavy každého štátu, vyjadruje základnú orientáciu a nasmerovanie štátneho zriadenia. To nie sú iba básnické zvolania, ani krasorečnícke tvrdenia, ani kazateľské výroky, lebo ústava je podstatne základný právny dokument. Je teda aj zárukou rozvoja duchovnej kultúry a hodnôt, ktoré cyrilo-metodská tradícia predstavuje. Ako sa zdá, ešte sme si dostatočne neuvedomili význam tejto preambuly pre náš spoločenský život a pre interpretáciu zákonov.
Práve preto je súčasťou nášho „dedičstva“, že náboženský a duchovný život občanov má svoje práva aj v spoločenskom a verejnom živote. Kresťanskí občania majú právo riadiť sa svojím presvedčením a svedomím aj na politickom poli. Uplatňujú svoje práva cez volených predstaviteľov, ktorými majú byť katolícki laici. Preto Cirkev, ktorá sa odlišuje od štátu, vyzýva veriacich voličov, aby sa volieb zúčastnili a predovšetkým, aby vybrali statočných a dobre pripravených kandidátov, ktorí budú vedieť uplatňovať cyrilo-metodské hodnoty, najmä tie, čo sa týkajú rodiny, školstva, otázok života a mravnej výšky a starosti o spoločné dobro. Príprava na cyrilo-metodský rok už vlastne začína.