Zamyslenie nad liturgickými čítaniami 2. nedele v Pôstnom období

Zamyslenie nad liturgickými čítaniami 2. nedele v Pôstnom období na tému „Estetika pokušenia“ pripravil Rudolf Uher, kňaz zo Spoločnosti Ježišovej, ktorý študuje spiritualitu na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme:

Na 2. pôstnu nedeľu čítame v evanjeliách všetkých troch liturgických cyklov správu o Ježišovom premenení na vrchu. Túto udalosť môžeme liturgicky interpretovať ako predpoveď Veľkej noci, ku ktorej smerujeme. Súčasne sa nám však ponúka aj druhá možnosť. Ak zohľadníme asketickú klímu, typickú pre pôstne obdobie, môžeme pokračovať v uvažovaní nad témou, ktorú otvorila 1. pôstna nedeľa, čiže nad pokušením. Pozorujeme totiž jednu charakteristickú črtu pokušenia, ktorú je užitočné podčiarknuť - a síce estetickú.

Pokušenie je udalosť fundamentálne estetická. Keď diabol pokúšal Ježiša, predstavil mu všetky kráľovstvá sveta v ich veľkoleposti a „nádhere“. Nikoho z nás nepriťahujú škaredé veci. V starozákonnom príbehu o dedičnom hriechu sa výslovne hovorí: „A žena videla, že strom je na jedenie chutný, na pohľad krásny a na poznanie vábivý“ (Gen 3, 6). Keď duševný proces dosiahne estetickú fázu, vytvorí sa priestor pre príťažlivosť, vábenie, lákanie, zvádzanie, pokúšanie. Iba jedno „slovo“ duchovne silnejšie než zvádzanie dokáže prelomiť čaro príťažlivosti a preniesť človeka do reality záväznejších skutočností.

Aj Ježišovo premenenie sa javí ako oslňujúca udalosť, ktorá spôsobuje úžas, vytrženie, extázu, ako udalosť, ktorá zvádza. Pre Petra a ostatných sa stáva pokušením: „Učiteľ, dobre je nám tu. Urobme tri stánky...“ (Lk 9, 33). Pokušenie spočíva v strate kontaktu s realitou, v zaľúbení sa do vlastných úspechov, vo vyhľadávaní azylu v náhradných prostrediach a situáciách. Vábivá ilúzia zostať na vrchu s Ježišom a ujsť od vlastných povinností, lákavá perspektíva uzavrieť sa v malom svete intimity: s milovanou osobou, s vlastnou rodinou, s okruhom ľudí, s ktorými sa dobre cítim. Je to pokušenie zastaviť sa. „Postoj, chvíľa, aká si krásna!“ – hovorieval Goetheho doktor Faust. Život je však cesta, napredovanie, hľadanie, bádanie, neustály zápas. Ten, kto sa zastaví uprostred nevyhnutného prirodzeného výberu, ktorý bez prestania prebieha, je stratený, zahynie.

Petrovo sentimentálne omámenie je premožené zásahom Božieho slova: „Počúvajte ho!“ (Lk 9, 35). Je to volanie k návratu do reality. Nesmie sa tu stratiť v sladkastom mori lahodnosti, je potrebné počúvať Ježiša. Opätovne je to Božie slovo, ktoré nás môže prebudiť z našej strnulosti, z nášho sebeckého snívania, z našich nárokov rozmaznaných detí, ktorým je všetko dovolené, z nezmyselného utrácania peňazí, z chorobného zháňania sa za prázdnymi zábavami, z banálnosti sobotných večerov.

Ak Otec vraví: „Počúvajte ho“, tak nám tým chce povedať, že Ježiš rozprával a ešte rozpráva. Je nevyhnutné dávať pozor na to, čo hovorí. Dnes to nie je ľahké, pretože sme obklopení veľkým hlukom, a  počúva sa ten, kto viac kričí. A Ježiš? Kto ho počúva? Dokonca keď sa modlíme, veľmi často sme zaneprázdnení vlastným rozprávaním. Je nevyhnutné, aby sme sa naladili na kanál, na ktorom rozpráva Ježiš. Pôstne obdobie prežívame dobre vtedy, ak sa nám podarí počúvať niečo z toho, čo Ježiš neprestáva hovoriť človeku dneška.