Aktuálny stav Katolíckej cirkvi podľa štatistickej ročenky „Annuario Pontificio 2010“

Nie každému, takpovediac bežnému smrteľníkovi, sa dostane do ruky vyše 2-tisíc stranová kniha s názvom „Annuario Pontificio“. A predsa zahŕňa množstvo zaujímavých informácií, ktoré nám majú čo povedať. Ide o štatistickú ročenku Katolíckej cirkvi v celosvetovom meradle. 20. februára ju hlave Katolíckej cirkvi, pápežovi Benediktovi XVI. predstavil vatikánsky štátny sekretár kardinál Tarcisio Bertone a Mons. Fernando Filoni zo štátneho sekretariátu pre všeobecné záležitosti. V nasledujúcich minútach aj my nahliadneme do „Annuario Pontificio 2010“.

Z takmer nespočetného množstva štatistických údajov a čísel si zoberme ako prvý počet pokrstených: Ten za posledné 2 roky vzrástol vo svete o 19 miliónov. Presnejšie z 1 miliardy 147 miliónov na 1 miliardu 166 miliónov, čo predstavuje nárast o 1,7 %. Aj pri porovnaní týchto údajov s vývojom svetovej populácie v tom istom období možno sledovať o niečo prudší nárast počtu katolíkov oproti nárastu populácie. Pripomeňme, že nás - obyvateľov tejto planéty - nie je 6,6 miliárd, ako hovoril starší údaj, ale už 6,7 miliárd.

Pozrime sa na počet diecéznych a rehoľných kňazov. Aj tu je štatistika vo všeobecnosti optimistická: Tento údaj stúpol za posledných deväť rokov zo 405 tisíc na 409 tisíc. Ak by sme to však mali rozdeliť vzhľadom na jednotlivé kontinenty - medzi rokmi 2000 a 2008 došlo k nárastu počtu kňazov v Afrike, Ázii a Amerike, zatiaľ čo v Európe bol zaznamenaný pokles o 4,4 %.

Zoberme si ďalší údaj, rozloženie kléru medzi kontinentmi, laicky povedané, kde je najviac kňazov. Keby išlo o štáty, na prvom mieste by bol Vatikán. V rámci kontinentov je to v tomto poradí: Európa, kde žije a pôsobí 47 % kňazov, nasleduje Amerika s 30 %, ázijských kňazov je 13 %, afrických 9 %, a kňazi Oceánie tvoria približne 1% z celkového počtu kléru. Aká je prognóza kléru do budúcnosti? Aj to nám povie nová štatistická ročenka. Počet kandidátov na kňazstvo celkovo vzrástol za posledné dva roky približne o 1 %. Veľký nárast zaznamenala Afrika – takmer 4 %, Ázia – viac ako 4 % a Oceánia – 6,5 %. Čo sa týka Ameriky, tam sa počet kandidátov na kňazstvo nezmenil. Európa však zaznamenala pokles, a to o 4,3 %. Z tejto tendencie sa dá ľahko vydedukovať, že nás, Európanov, môže v celkovom počte kňazov čoskoro dobehnúť nielen Amerika, ale aj kontinenty, ktoré sú možno dodnes v našom povedomí ešte stále vnímané ako misijné krajiny.

A ešte jeden údaj, žiaľ, tiež nie optimistický pre Európu. Počet ženských rehoľných povolaní. Ženské rehole zaznamenávajú prudký pokles počtu členiek, a to predovšetkým v Európe a Amerike. Na „starom kontinente“, kde žije 41 % z celkového počtu rehoľníc, je za posledných 8 rokov zaznamenaný pokles o 18 %. V Amerike, kde žije 28 % rehoľníc, je úbytok 13 %. Afrika hlási naproti tomu prírastok o 21 % a Ázia o 16 %. Tento nárast však nevyrovná klesajúcu tendenciu na ostatných kontinentoch, a tak v celosvetovom meradle je od roku 2000 menej rehoľných sestier o takmer 8 %.

Vážení poslucháči, hoci máme tendenciu občas spochybňovať štatistiky, predsa len majú istú výpovednú hodnotu a hoci čísla, ktoré uvádzajú, sú v niektorých prípadoch iba približné, ponúkajú nám obraz o smerovaní Cirkvi. Komentár k spomenutým údajom poskytol pre Vatikánsky rozhlas páter Bernardo Cervellera, riaditeľ misijnej agentúry Asia News. Najprv sa dotkol nárastu počtu katolíkov vo svete:

„Toto je dôležitá skutočnosť, lebo ukazuje, že Katolíka cirkev, ponuka Katolíckej cirkvi, svedectvo kresťanov, je na celom svete stále živé.“

Páter Cervellera sa vyjadril aj k nárastu počtu kňazov a seminaristov v Afrike a Ázii:

„Je to fenomén, ktorý je sledujeme už dlhý čas. Ja lepšie poznám Áziu, tamojšie komunity sú rozhodné, nadšené, spokojné vo svojej viere, a následne túžia túto svoju vieru komunikovať s ostatnými. V krajinách, ako sú Afrika a Ázia viac, ako kdekoľvek inde, nadobudnúť vieru znamená zmeniť svoj život, získať novú dôstojnosť, vstúpiť do vzťahov v spoločenstve, ktoré nie je kmeňové, dusiace individualitu, ale naopak – je otvorené pre novú kreativitu človeka. Toto sú podľa mojej mienky dôvody, pre ktoré je taký značný nárast v Afrike a Ázii.

Tieto krajiny sú poznačené vojnami, ťažkosťami, prenasledovaniami a chýbajúcou náboženskou slobodou. Ľudská kvalita, ktorú ponúkajú svedectvá kresťanov, je však fascinujúca práve z tohto dôvodu. Ak pozerám na tento globalizovaný africký a ázijský svet, vidím, že ak neexistuje ponuka dôstojnosti človeka, prameniaca z viery, ak chýba ponuka komunity, ktorá by sa zaujímala aj o okolitý sveta a premenu spoločnosti, v podstate títo Afričania a  Ázijčania majú iba materiálny model ako jediný možný ideál pre svoj život, čo je trochu málo.“

V porovnaní s práve povedaným sa ešte výraznejšie javí vývoj situácie Cirkvi v Európe, ktorá zaznamenala a stále zaznamenáva tendenciu poklesu počtu kňazských povolaní. Preto nás isto bude zaujímať komentár pátra Bernarda Cervelleru aj k tomuto javu:

„Pokles v Európe sa silne odvíja od skutočnosti, že sa tu sekularizmus stal veľmi silným. Sekularizmus, ktorý vstúpil aj do rodín, pre ktorý sa veľké množstvo rodičov nestará o odovzdávanie kresťanských hodnôt a viery svojim deťom. Podľa môjho názoru nás čaká ešte dvadsať rokov, počas ktorých bude mať kresťanstvo vplyv na mládež - i keď veľmi malý. Ak vezmeme do úvahy silný vplyv nekresťanských masmédií na tento svet, zdá sa byť jasné, že mladí budú veľmi málo počuť o svedectvách kresťanov, budú veľmi málo počuť kresťanskú zvesť. Je teda skutočne potrebná nová evanjelizácia Európy.“

Milí poslucháči, aby nás tieto fakty uviedli k hlbšiemu zamysleniu, ukončime našu rubriku parafrázou poslednej vety: Skutočne je potrebná nová evanjelizácia Európy, a týka sa to aj Slovenska. A adresujme v súvislosti s týmto smerovaním každý sám sebe otázku, ktorú nám v poslednom čase už niekoľkokrát položil kardinál Jozef Tomko: Čo budeme robiť, čo chceme robiť? –jk-