História duchovných cvičení vo Vatikáne

Vatikán (22. februára, RV) - Počas týždenných pôstnych duchovných cvičení sa pápež a tí, ktorí pod jeho predsedníctvom vedú Cirkev, schádzajú v Kaplnke Redemptoris Mater v Apoštolskom paláci vo Vatikáne. Svätý Otec však nie je stredobodom pozornosti. Počúva kázeň exercitátora v priľahlom oratóriu sv. Vavrinca, kde má súkromie. Pápežské duchovné cvičenia trvali aj v minulosti zvyčajne jeden týždeň. Exercitátor prednášal spravidla tri alebo štyri polhodinové meditácie denne. Pravidelné duchovné cvičenia vo Vatikáne zaviedol pápež Pius XI. v roku 1929. „Nech sa dôstojný vatikánsky palác zmení na niekoľko dní na večeradlo modlitby a meditácie,“ napísal v encyklike Mens Nostra.

Tento nástupca svätého Petra bol fascinovaný duchovnými cvičeniami sv. Ignáca z Loyoly. 25. júla 1922, niekoľko mesiacov po svojom nástupe na Petrov stolec, vyhlásil sv. Ignáca za patróna všetkých duchovných cvičení. O sedem rokov neskôr, pri príležitosti 50. výročia svojej kňazskej vysviacky, napísal encykliku Mens Nostra, venovanú práve tejto problematike. Kniha o duchovných cvičeniach, ktorú sv. Ignác napísal v roku 1523, začala vďaka pápežskému dokumentu získavať novú popularitu. Pius XI. totiž odporúčal ingaciánske exercície všetkým – duchovným osobám i laikom. Ich špecifickosť spočíva v tom, že sa prispôsobujú životu exercitanta, jeho duchovnej zrelosti, a vedú ho k dôslednému uskutočňovaniu jeho povolania.

Vatikánske duchovné cvičenia si zachovali svoje meno aj napriek tomu, že väčšina exercitátorov už nenadväzuje na ignaciánsku metódu a mnohí z nich nie sú jezuiti. Počas pontifikátu Jána Pavla II. zo Spoločnosti Ježišovej pochádzali iba traja z nich – slovenský kardinál Ján Chryzostom Korec v roku 1998, český kardinál Tomáš Špidlík v roku 1995 a bývalý generálny predstavený rehole páter Peter Hans Kolvenbach v roku 1987. Pius XI. zveroval vedenie exercícií prevažne členom Spoločnosti Ježišovej, aj keď niekedy pozýval aj kazateľov z iných reholí – napríklad kapucínov alebo redemptoristov. Za Pia XII. viedli duchovné cvičenia iba jezuiti, s jedinou výnimkou, kedy kázal oblát otec Borgonovo. Ján XXIII. pozýval do Vatikánu predstaviteľov rôznych spiritualít a v roku 1962 dokonca duchovné cvičenia pre Rímsku kúriu zrušil. Krátko pred otvorením II. vatikánskeho koncilu sa uchýlil na týždeň do veže sv. Jána vo Vatikánskych záhradách, kde absolvoval individuálne exercície.

Pápež Pavol VI. bol prvý, kto na duchovné cvičenia začal pozývať kazateľov zo zahraničia. Prvým z nich bol v roku 1964 nemecký redemptorista a morálny teológ otec Bernard Hering. Ján Pavol II. zaviedol do vatikánskych duchovných cvičení motív svedectva. Keď mu Pavol VI. v roku 1976 ponúkol, aby pripravil meditácie, hovoril o svojej skúsenosti s mladými ľuďmi. Keď sa sám stal hlavou Katolíckej cirkvi, pozval vietnamského kardinála Františka Nguyena Van Thuana, ktorý strávil 13 rokov vo väzniciach svojej krajiny, alebo už spomenutého slovenského kardinála Jána Chryzostoma Korca, ktorý mal za sebou takisto roky života v utrpení. V dejinách vatikánskych pôstnych exercícií ich dvakrát viedli budúci pápeži – v už spomínanom roku 1976 vtedajší krakovský arcibiskup Karol Wojtyla a v roku 1983 kardinál Joseph Ratzinger.

O výbere kazateľa zvyčajne rozhoduje pápež, výber témy však ponecháva na exercitátorovi. Spočiatku sa vatikánske duchovné cvičenia konali v období adventu, od roku 1950 bol termín ich konania preložený na január a v roku 1963 sa pápež Pavol VI. rozhodol preložiť ich na začiatok Pôstneho obdobia. Tento termín platí aj v súčasnosti.

Keby sme chceli vymenovať všetkých exercitátorov, bolo by to príliš veľa mien, spomenieme teda iba tých, ktorí sa starali o duchovnú očistu terajšieho Svätého Otca Benedikta XVI. – v roku 2006 to bol emeritný patriarcha Benátok kardinál Marco Cé; v roku 2007 niekdajší blízky spolupracovník Jána Pavla II. kardinál Giacomo Biffi; rok 2008 patril kardinálovi Albertovi Vanhoyemu zo Spoločnosti Ježišovej; minulý rok pripravoval meditácie emeritný prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí kardinál Francis Arinze; a tento rok je to saleziánsky kňaz don Enrico dal Covolo. –dj-