Posolstvo Benedikta XVI. k 47. svetovému dňu modlitieb za povolania

Vatikán (16. februára, RV) – Svätá stolica dnes zverejnila posolstvo pápeža Benedikta XVI. k 47. svetovému dňu modlitieb za povolania, ktorý bude Cirkev sláviť 25. apríla tento rok. Jeho téma znie “Svedectvo prebúdza povolania”. Ako Svätý Otec zdôrazňuje, “ovocie úsilia v oblasti podpory povolaní závisí v prvom rade od Božieho pôsobenia, ale - ako ukazuje aj pastoračná skúsenosť - pomáha tomu i kvalita a hĺbka osobného a spoločného svedectva tých, ktorí už odpovedali na Pánovo povolanie do služobného kňazstva a zasväteného života, pretože ich svedectvo prispieva k prebudeniu túžby štedro odpovedať na Kristovo pozvanie u tých ostatných.”

V Starom zákone proroci vedeli, že sú povolaní svedčiť svojimi životmi o posolstve, ktoré ohlasovali, a boli pripravení čeliť nepochopeniu, odmietnutiu, a prenasledovaniu. Úloha, ktorú im Boh zveril, ich plne zaväzovala, ako “horiaci oheň” v srdci, oheň, ktorý sa nedal vydržať (porov. Jer 20:9). “V dôsledku toho boli pripravení odovzdať Pánovi nielen svoj hlas, ale celé svoje bytie. V plnosti času Ježiš, poslaný Otcom (porov. Jn 5:36), prinesie svedectvo o láske Boha pre všetky ľudské bytosti bez rozdielu, s osobitnou pozornosťou voči najmenším, hriešnikom, vydedencom a biednym. Ježiš je najväčším svedkom o Bohu a jeho záujme o spásu všetkých,” píše Svätý Otec a uvádza v tejto súvislosti niekoľko príkladov zo Svätého písma.

Ako ďalej pokračuje, základným prvkom, ktorý je prítomný v každom povolaní ku kňazstvu a zasvätenému životu, je “priateľstvo s Kristom”. Ježiš žil v neustálej jednote s Otcom a to vzbudilo v učeníkoch túžbu zažiť rovnakú skúsenosť: “Od neho sa učili žiť v spoločenstve a viesť neprestajný dialóg s Bohom. Ak je kňaz “Božím mužom”, tým, ktorý patrí Bohu a pomáha ostatným spoznávať ho a milovať, nemôže zlyhať v pestovaní hlbokej intimity s Bohom, v zotrvávaní v jeho láske a vytváraní priestoru, aby načúval jeho Slovu. Modlitba je prvotnou formou svedectva, ktoré prebúdza povolania.”

Ďalším aspektom zasvätenia, vlastného kňazstvu a rehoľnému životu, je podľa Benedikta XVI. absolútne darovanie seba samého Bohu. Apoštol Ján píše: “Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov” (1 Jn 3:16). Týmito slovami pozýva učeníkov vstúpiť do mysle Ježiša, ktorý celý svoj život uskutočňoval vôľu Otca, až po darovanie seba samého na kríži. “Tu sa Božia milosť ukazuje v celej svojej plnosti; milosrdná láska, ktorá prekonala temnotu zla, hriechu a smrti,” dodáva Svätý Otec.

“Príbeh každého povolania je takmer vždy prepletený so svedectvom kňaza, ktorý radostne daruje seba samého svojim bratom a sestrám kvôli dosiahnutiu Božieho kráľovstva. Toto sa deje vďaka tomu, že prítomnosť a slová kňaza majú schopnosť vyvolávať otázky a dokonca viesť k definitívnym rozhodnutiam” (porov. Ján Pavol II., Posynodálna apoštolská exhortácia Pastores Dabo Vobis, 39). Ďalší aspekt, ktorý nevyhnutne charakterizuje kňaza a zasvätenú osobu, je život v spoločenstve. Ježiš ukázal, že znamením tých, ktorí túžia byť jeho učeníkmi, je hlboké spoločenstvo v láske: “Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať” (Jn 13:35)

V závere posolstva pápež pripomína, že “každý kňaz a každá zasvätená osoba, verná svojmu povolaniu, šíri lúče služby Kristovi a priťahuje všetkých kresťanov k tomu, aby odpovedali na univerzálne povolanie k svätosti. Na to, aby sme živili povolania k služobnému kňazstvu a zasvätenému životu, a účinnejšie podporovali rozlišovanie povolaní, sa nezaobídeme bez príkladu tých, ktorí už povedali svoje “áno” Bohu a jeho plánu pre život každého jednotlivca. Osobné svedectvo vo forme konkrétnej existenčnej voľby povzbudí mladých ľudí, aby urobili rozhodnutia o svojej budúcnosti.” –dj-