Cirkev a svet: Rumunsko

Poslednou návštevou Ad limina apostolorum biskupov Rumunska vo Vatikáne pred začiatkom obdobia komunistického režimu, bola návšteva v roku 1937. Po dlhom období prázdna nasledovala ďalšia až v roku 1991, a až odvtedy pravidelne aj v ďalších rokoch. Zatiaľ poslednýkrát boli zástupcovia rumunskej Katolíckej cirkvi vo Vatikáne v uplynulých dňoch, od 8. do 13. februára. Viac o situácii, v akej sa Cirkev v Rumunsku nachádza, ako aj o slovách Benedikta XVI. adresovaných biskupom, vám povieme v nasledujúcich chvíľach.

Rumunsko má asi 21,5 milióna obyvateľov. Z nich takmer 87 % je pravoslávneho vierovyznania a 8,5 % katolíkov. Zvyšok tvorí moslimská a židovská menšina. Na čele Katolíckej cirkvi je Mons. Ioan Robu, arcibiskup Bukurešti, a apoštolským nunciom je arcibiskup Mons. Francisco-Javier Lozano. Územne je Cirkev v Rumunsku rozdelená do dvoch rímskokatolíckych arcidiecéz a štyroch diecéz, jednej gréckokatolíckej arcidiecézy a štyroch diecéz, a pôsobí tu i jeden ordinariát pre katolíckych veriacich arménskeho obradu. Ako v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas uviedol predseda Konferencie biskupov Rumunska Mons. Ioan Robu, Katolícka cirkev v krajine je dnes kánonicky dobre organizovaná a rozvíja aktivity, ktoré sú porovnateľné so situáciou v iných krajinách, v ktorých Cirkev nezažila perzekúcie tak, ako v Rumunsku. Zatiaľ čo pred rokom 1989 sa mohla pastorácia rozvíjať len za múrmi cirkví, dnes je už tento priestor omnoho širší: od masmédií, škôl a univerzít, až po nemocnice, vojakov, väznice, mládež, starších, či sociálne aktivity. Na otázku, aké sú vzťahy s inými cirkvami, Mons. Robu povedal:

„Neviem, či môžeme hovoriť o vzťahoch, teda intenzívnych vzťahoch. Skôr by som to nazval spolunažívaním, v ktorom sme si navzájom bližší, v skutočnom vzájomnom rešpekte. Nechýbajú však ani napätia, a to aj po návšteve Jána Pavla II. v roku 1999. Stále je tu cítiť napätie, napríklad medzi Pravoslávnou rumunskou cirkvou a Gréckokatolíckou cirkvou, a to najmä z hľadiska otázok násilne skonfiškovaného majetku komunistickým režimom, ktorý bol odovzdaný Pravoslávnej cirkvi – ide o kostoly, farnosti, kláštory a pod.“
Problém sa začal pred rokom, keď biskupi označili za „diskriminujúci akt“ návrh zákona, podľa nich namiereného proti Gréckokatolíckej cirkvi. Ten chcel totiž upravovať právne usporiadanie nehnuteľností patriacich Gréckokatolíckej cirkvi, čím ju podľa biskupov vylúčil z reštitúcie po tom, čo sa po rokoch prenasledovania stala menšinovou, a obávali sa vyvlastnenia. V návrhu zákona sa napr. uvádza, že „v dedinách, kde sa nachádzajú farnosti, či kláštorné budovy dvoch vierovyznaní, založené právnickou osobou, ako aj ďalšie majetky – miesta kultu, farské domy, cintoríny a pod. - sú tieto vlastníctvom tej cirkvi, ktorá je zastúpená väčšinovo.“

Arcibiskup Lucian Muresan v protestnom liste adresovanom prezidentovi a premiérovi písal, že takýmto zákonom štát „prenasleduje a potláča Gréckokatolícku cirkev v Rumunsku, zjednotenú s Rímom“ a tiež, že „rumunský štát má morálnu povinnosť v reštitúcii vrátiť tejto Cirkvi všetko, čo jej bolo skonfiškované.“

Za problematický označil ďalej v rozhovore Mons. Robu vplyv západného sveta, a z tohto hľadiska citeľný a stále silnejší vplyv médií, ďalej migráciu, turizmus a pod. Tým hlavným problémom je podľa neho emigrácia mnohých katolíckych rodín a s tým spojené veľmi rapídne starnutie spoločnosti, keďže tí, ktorí odchádzajú sú najmä mladí, hľadajúci prácu.

A aký bol tohtoročný odkaz Svätého Otca rímskokatolíckym a gréckokatolíckym rumunským biskupom?

“Pole vašej služby je veľké a náročné. Ide o to, aby ste veriacim ponúkali smerovanie k zrelej a zodpovednej kresťanskej viere, predovšetkým prostredníctvom vyučovania náboženstva, katechéz aj pre dospelých, a prípravy k sviatostiam. V tejto súvislosti je potrebné podporovať lepšie poznanie Svätého písma, Katechizmu Katolíckej cirkvi a dokumentov magistéria, zvlášť tých, ktoré sa týkajú II. vatikánskeho koncilu a pápežských encyklík.”

Benedikt XVI. pripomenul aj aktuálny Rok kňazov a povzbudil biskupov k tomu, aby boli pravými otcami svojich kňazov:

“Usilujte sa udržiavať spoločenstvo medzi nimi a spolu s nimi v atmosfére srdečnosti, pozornosti, a úctivého a bratského dialógu. Zaujímajte sa o ich duchovné a materiálne podmienky, o ich potrebnú neustálu teologickú a pastoračnú formáciu.”

Ďalej Svätý otec poukázal na potrebu úsilia v oblasti podpory kresťanských hodnôt v spoločnosti, prostredníctvom rozvoja formačných centier, v ktorých môže mládež spoznávať autentické hodnoty, preniknuté duchom kultúry svojej domoviny, aby o nich mohla svedčiť v prostredí, kde žije. Cirkev chce takto prispieť k budovaniu zmierenej a pevnej spoločnosti, schopnej čeliť sekularizačnému procesu. Benedikt XVI. sa dotkol aj vzťahov medzi katolíkmi a pravoslávnymi v krajine a s tým spojenou návštevou pápeža Jána Pavla II. v Rumunsku v máji 2009. Ako povedal, „vtedy Božia prozreteľnosť ponúkla nástupcovi sv. Petra možnosť vykonať apoštolskú cestu do krajiny, kde prevažuje pravoslávie, kde je však stáročia prítomná aj katolícka komunita.“ Dodal, že „oblasť spolupráce, ktorá je dnes medzi katolíkmi a pravoslávnymi mimoriadne dôležitá a týka sa ochrany kresťanských koreňov Európy a kresťanských hodnôt, ako aj spoločného svedectva o témach, ako sú rodina, bioetika, ľudské práva, čestnosť vo verejnom živote, či ekológia.

Z významných momentov pre Cirkev v Rumunsku spomeňme ešte 3. európske ekumenické zhromaždenie, ktoré zorganizovali Rada biskupských konferencií Európy a Konferencia európskych cirkví, od 4. do 9. septembra 2007 v rumunskom Sibiu. Nieslo sa v duchu motta „Svetlo Krista ožaruje všetkých. Nádej na obnovu a zjednotenie Európy“, a zrodilo sa z ekumenickej spolupráce, ktorá sa začala stretnutím vo švajčiarskom Bazileji v máji 1989. V záverečnom vyhlásení bolo uvedené: „My, pútnici z celej Európy, svedčíme o moci premeny svetla, ktoré ožaruje všetkých, ktoré je silnejšie ako tma a hlásime sa k nádeji, ktorá zastrešuje naše cirkvi, pre celú Európu a pre celý svet... Zdôrazňujeme a obnovujeme tiež témy, ktoré sme si predsavzali ešte na stretnutiach v Bazileji a v Grazi... Naša viera v premieňajúcu moc Kristovho svetla je silnejšia, než temnota rezignácie, fatalizmu, strachu a ľahostajnosti.“

Z ekumenického stretnutia vzišlo 10 odporúčaní, na ktorých kresťanské cirkvi spoločne pracujú, medzi nimi napríklad aj hľadanie a nachádzanie spôsobov, ako naďalej rozširovať aktivity, ktoré obe cirkvi spájajú, venovať sa viac kresťanským emigrantom či rozširovať Ekumenickú chartu ako základné smerovanie a stimul európskej ekumenickej púte a pod. V správe sa ďalej uvádza, že ľudskosť sa má prejavovať láskou, pretože to je základ jej obrazu a podoby v Bohu. V Európe bolo už v histórii veľa situácií, ktoré spôsobili náboženské rozdiely, napriek tomu sa však vyskytli aj také, ktoré obyvateľov rozdielnych náboženských skupín spojili v pokoji a láske. -sg-