Zamyslenie na 6. nedeľu v Cezročnom období

Zamyslenie na 6. nedeľu v Cezročnom období pripravil Jozef Šofranko SJ, ktorý študuje kánonické právo na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme:

Počas niekoľkých nasledujúcich nedieľ budeme, priatelia, v evanjeliách počúvať Lukášove „Reči na rovine“. Je to vlastne Lukášovo vysvetlenie tradície, ktorú evanjelista Matúš zasa vkladá do „Reči na vrchu“. Ako uvádzajú exegéti, existoval skorší prameň, z ktorého títo dvaja evanjelisti čerpajú; tzv. zbierka Ježišových rečí, ktorá sa takto ukazuje v dvoch rozličných formách. Matúš vypracoval jednu a Lukáš druhú. Napriek rozličnému pohľadu a štylizácii, obe tieto tradície poukazujú na jednu a tú istú tému, ktorou je opis spôsobu života Ježišových nasledovníkov, ktorý budú prežívať, ak uveria v Ježišovo zjavenie Božej lásky.

Nasledujúcu nedeľu budeme počuť blahoslavenstvá tak, ako ich vo svojom evanjeliu ponúka Lukáš. On uvádza iba štyri blahoslavenstvá, za ktorými nasledujú štyri „beda“. Pre viacerých z nás je príjemnejšie započúvať sa do Matúšovho evanjelia, v ktorom uvádza osem resp. deväť blahoslavenstiev, ale žiadne „beda“. Matúš hovorí o správnom postoji kresťana ako „Blahoslavení chudobní v duchu“. Lukáš zasa hovorí o aktuálnej situácii, v ktorej sa nachádzajú kresťania „Blahoslavení, ktorí ste chudobní“ v tomto momente.

Rozdiel v týchto dvoch tradíciách vyplýva z toho, komu boli adresované. Matúšovo evanjelium je napísané pre židovských kresťanov. Hovorí o novom prístupe, o novom zmýšľaní, ktoré je nevyhnutné na dosiahnutie Pánovho kráľovstva. Srdce musí byť čisté a duch musí byť chudobný, a tak tí, ktorí plačú nad Izraelom, ktorý opustil Boha, budú potešení. A tí, ktorí sú hladní a smädní po spravodlivosti, dosiahnu Nebeské kráľovstvo. Blahoslavenstvá v Matúšovom evanjeliu poukazujú na základné, vnútorné zmeny, ktoré musia vtedajší židia urobiť, aby sa stali kresťanmi. V tomto evanjeliu Ježiš dáva blahoslavenstvá na vrchu tak, ako Mojžiš dal Božiu Zmluvu na vrchu Sinaj.
Lukášovo evanjelium je úplne odlišné. Napísal ho kresťan, ktorý konvertoval z pohanstva, a je určené hlavne pre tých, ktorí - rovnako ako on - konvertovali z pohanstva. Lukášovi adresáti boli chudobní. Mnohí z nich boli otrokmi alebo z nižších spoločenských vrstiev. Ich rozhodnutie prijať kresťanstvo iba zhoršilo ich situáciu. Boli prenasledovaní a veľa trpeli. Pri prezentovaní Pánových slov Lukáš umiestňuje Ježiša na rovinu pod vrchom, aby zdôraznil, že On je na tej istej úrovni ako sú oni. Bol chudobný, trpel a bol prenasledovaný.

Priatelia, najdôležitejšie slovo vo všetkých blahoslavenstvách nachádzame hneď v prvom, a to „chudobný“. Náš slovenský výraz, ktorý označuje ekonomickú biedu, nevystihuje v plnom slova zmysle význam pôvodného hebrejského výrazu. V pôvodnom význame chudobný znamená „ten, ktorý je v súžení“ alebo skôr „bezmocný“. Týmto výrazom sa okrem tých, ktorí pociťujú materiálnu biedu, oznaèujú aj tí, ktorí spoznávajú svoju absolútnu chudobu v tých veciach, ktoré sa týkajú večnej spásy. V evanjeliu chudobný znamená akýsi protipól k zákonníkom a farizejom, ktorí okrem materiálneho bohatstva boli takpovediac „plní seba samých“, a tak bezhranične presvedčení o svojej spáse, že už viac nedokázali prijať dar Božieho kráľovstva.

Môžeme tak vidieť, že Boh dáva spásu tým, ktorí sú pokorní. Tým, ktorí vedia a uznávajú, že sú slabí a bezmocní v duchovných záležitostiach, ale ktorí sú pripravení s pokorou obrátiť sa k Bohu, ktorý im túži dať viac, ako je Kráľovstvo. Hladní, plačúci, prenasledovaní a nenávidení sú vlastne rozličné prejavy chudoby. Hladní vedia, že jedine Boh môže uspokojiť ich potreby, a preto nevkladajú svoju nádej do žiadnej ľudskej bytosti. Plačúci vedia, že Boží príkaz lásky často vedie k bolesti a sklamaniu, ale napriek tomu neprestávajú milovať. A prenasledovaní a nenávidení napriek „nezmyselnosti“ pokračujú v nezištnej službe druhým lebo vedia, že Božie kráľovstvo sa daruje iba tým, ktorí sú veľkodušní.