25. výročie založenia Pápežskej rady pre apoštolát zdravotníkov
Pápežská rada pre
apoštolát zdravotníkov oslávi vo štvrtok 11. februára veľké výročie. Bude to presne
25 rokov od jej založenia pápežom Jánom Pavlom II. Tento dátum je pre Cirkev zároveň
dňom Preblahoslavenej Panny Márie Lurdskej a do tretice aj 18. svetovým dňom chorých.
V nasledujúcich minútach sa na tieto udalosti pozrieme trochu bližšie.
„Apoštol
svätý Pavol, vysvetľujúc spásonosnú silu utrpenia, hovorí: „...na vlastnom
tele dopĺňam to, čo ešte chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým
je Cirkev“ – týmito slovami začal Ján Pavol II. apoštolský list Salvifici
Doloris o kresťanskom zmysle ľudského utrpenia v roku 1984. Okrem iného v ňom
píše, že „všetci sú povolaní vlastným utrpením "dopĺňať" to, čo chýba Kristovmu
utrpeniu. Súčasne Kristus naučil ľudí, aby pomocou bolesti robili dobro a robili dobro
tomu, čo trpí. V tomto dvojnásobnom aspekte nám do základov odhalil zmysel utrpenia.“
Apoštolský list bol publikovaný krátko predtým, ako v roku 1985 Ján Pavol
II. s jeho Motu proprio Dolentium Hominum ustanovil Pápežskú radu pre apoštolát
zdravotníkov, aby poukázal na „starostlivosť Cirkvi o chorých poskytovaním pomoci
tým, ktorí poskytujú službu chorým a trpiacim, aby apoštolát milosrdenstva,
ktorý vykonávajú, vždy vhodnejšie zodpovedal novým požiadavkám“ (Pastor Bonus,
152). Rada prešla odvtedy mnohými zmenami a pravidelne usporadúva významné odborné
semináre, či konferencie, špecificky zamerané na starostlivosť o chorých v každom
veku a etape života, s prihliadnutím na oblasť bioetiky.
K výročiu pápežskej
rady sú od dnešného dňa do 11. februára pripravené viaceré sprievodné akcie, medzi
nimi aj slávnosti na tému „Cirkev v službe lásky pre trpiacich”. Významné bude
dvojdňové medzinárodné sympózium, zamerané na túto problematiku. Dnes stojí na čele
Pápežskej rady pre apoštolát zdravotníkov Poliak, Mons. Zygmunt Zimowski, a to od
jeho vymenovania Benediktom XVI. v apríli 2009. Práve on sa v tejto súvislosti prihovoril
prítomným na tlačovej besede vo Vatikáne. Upozornil, že pastorácia zdravotníkov a
ich zameranie sa na celkovú osobnosť človeka, je v medicíne potrebná nielen ako etický
a morálny základ, ale aj ako podpora v praktickej činnosti zdravotníckych pracovníkov
pri starostlivosti o tých, ktorí trpia rozličnými chorobami, pričom vyzdvihol humanitárnu
a duchovnú aktivitu cirkevného spoločenstva v záujme chorých a trpiacich. S touto
činnosťou súvisí aj odborná príprava pracovníkov. Momentálne vo svete pôsobí viac
ako 117-tisíc aktívnych katolíckych zdravotníckych centier.
Výročie pápežskej
rady, ako aj Svetový deň chorých, spomína v tohtoročnom posolstve chorým osobitne
aj Benedikt XVI.: „Šťastnou zhodou okolností budeme spolu so Svetovým dňom
chorých zároveň sláviť 25. výročie založenia Pápežskej rady pre apoštolát zdravotníkov,
čo je ďalší dôvod na to, aby sme poďakovali Bohu za cestu, ktorou dosiaľ prešla pastorácia
v zdravotníctve.
Zo srdca si želám, aby bolo toto jubileum príležitosťou
na ešte veľkodušnejšiu apoštolskú horlivosť v službe chorým, i všetkým tým, ktorí
sa o nich starajú.”
Ako Svätý Otec dodáva, “každoročným slávením Svetového
dňa chorých chce Cirkev postupne zvyšovať citlivosť cirkevného spoločenstva vo všetkých
smeroch, pokiaľ ide o dôležitosť pastoračnej služby v rozsiahlom svete zdravia, služby,
ktorá je integrálnou súčasťou jej poslania, keďže pokračuje v línii samotnej spásnej
misie Krista. On, božský lekár, „chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých
diablom“ (Sk 10, 38). Z tajomstva jeho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania
čerpá ľudské utrpenie zmysel a plnosť svetla.”
Potom sa v posolstve osobitne
zameral na kňazov: “Obraciam sa na vás, drahí chorí, a prosím vás o to, aby ste
sa modlili a obetovali svoje utrpenie za kňazov, aby dokázali ostať verní svojmu povolaniu
a aby ich služba prinášala bohaté duchovné plody na úžitok celej Cirkvi.”
Ako
ďalej spomenul Svätý otec, už II. vatikánsky koncil poukázal na dôležitú úlohu Cirkvi
v starostlivosti o trpiacich ľudí. V dogmatickej konštitúcii Lumen gentium čítame:
„Otec poslal Krista, aby ,hlásal evanjelium chudobným, uzdravoval skrúšených srdcom´
(Lk 4, 18) a ‛hľadal a zachránil, čo sa stratilo’ (Lk 19,
10). Podobne Cirkev zahrňuje láskou všetkých, ktorých sužuje ľudská krehkosť,
ba v chudobných a trpiacich spoznáva obraz svojho chudobného a trpiaceho Zakladateľa,
snaží sa zmierňovať ich nedostatok a chce v nich slúžiť Kristovi.“ (8)
Organizáciu
sprievodných udalostí dala pápežská rada na starosť talianskej organizácii Unitalsi,
ktorá sa zaoberá prepravou chorých do Lúrd a niektorých ďalších medzinárodných svätýň.
Program sa začne 9. februára krátko pred 17. hodinou, keď do rímskej baziliky Santa
Maria Maggiore dopravia relikvie sv. Bernadetty Soubirusovej z Lúrd. Čo sa týka ďalších
aktivít, pápežská rada ďalej zorganizovala medzinárodné sympózium, koncert a výstavu
malieb, na ktorej sa zúčastnia najvyšší náboženskí a iní predstavitelia. Mimoriadne
emotívna atmosféra bude aj počas 11. februára. O 10.30 hod. je na tento deň naplánovaná
eucharistická slávnosť v Bazilike sv. Petra, ktorej bude predsedať Benedikt XVI. a
o 16.00 hod. sa zasa chorí a dobrovoľníci organizácie Unitalsi zhromaždia pred Anjelským
hradom, odkiaľ povedie eucharistická procesia s relikviami sv. Bernadetty a sochou
Preblahoslavenej Panny Márie Lurdskej cez ulicu Via della Conciliazione, až na Námestie
sv. Petra. Tam udelí Svätý Otec prítomným z okna svojej pracovne požehnanie. V sprievode
budú aj predseda Pápežskej rady pre apoštolát zdravotníkov Mons. Zygmunt Zimowski
a tiež primátor Ríma Gianni Alemanno.
Bolo to len pred dvomi rokmi, čo sa táto
oslava niesla aj v duchu veľkého 150. výročia zjavení Panny Márie v Lurdoch. Kristova
bolesť - ako povedal vtedajší predseda Pápežskej rady pre apoštolát zdravotníkov kardinál
Javier Lozano Barragán vo svojej homílii - “nie je beznádejnou a smutnou bolesťou
porážky, práve naopak, je bolesťou víťaznou. Toto utrpenie je najvyšším naplnením
Krista.”
Podľa kardinálových slov je dôležité, aby chorí nasledovali Ježiša
a svojím utrpením sa podieľali na diele spásy sveta. “Účasť na Eucharistii je konkrétnou
cestou, ako s našimi vlastnými útrapami môžeme vstúpiť do utrpenia Krista… Eucharistia
je tak naším krížom a naším vzkriesením. Je jediným skutočným liekom na bolesť, liekom
nesmrteľnosti.”-sg-