Benedikt XVI. na Anjel Pána: Neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí
Vatikán (7. februára 2010, RV) Benedikt XVI. sa pred modlitbou Anjel Pána
prihovoril veriacim týmito slovami: Drahí bratia a sestry,
liturgia tejto
Piatej nedele v Cezročnom období nám predkladá tému Božieho povolania. V prítomnosti
Pána trikrát svätého sa Izaiáš nachádza v majestátnom videní, kde sa ho zmocní veľká
bázeň a hlboký pocit vlastnej nehodnosti. Ale jeden zo serafínov žeravým uhlíkom očistí
jeho pery, odstráni jeho hriech, a on, cítiac sa pripravený odpovedať na povolanie,
zvolá: „Tu som Pane, pošli mňa!“ (porov. Iz 6,1-2.3-8). To isté poradie pocitov je
prítomné v udalosti o zázračnom rybolove, o ktorom hovorí dnešný úryvok evanjelia.
Šimon Peter a iní učeníci sú Ježišom pozvaní rozhodiť siete, napriek neúspešnej noci,
kde dôverujúc jeho slovu, dosiahnu nadpriemerný rybolov. Zoči-voči tomuto zázraku,
Šimon Peter sa nevrhne Ježišovi okolo krku, aby vyjadril svoju radosť nad týmto neočakávaným
rybolovom, ale ako hovorí evanjelista sv. Lukáš, padá na kolená hovoriac: „Pane, odíď
odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Ježiš ho však uisťuje: „Neboj sa, odteraz
už budeš loviť ľudí.“ (porov. Lk 5,10); a on zanechal všetko a šiel za ním.
Aj Pavol,
spomínajúc si na to, že prenasledoval Cirkev, vyznáva nehodnosť volať sa apoštolom,
ale spoznáva, že Božia milosť uskutočňovala v ňom divy a napriek svojim obmedzeniam,
mu Boh zveril úlohu a dal česť ohlasovať evanjelium (porov. 1Kor 15,8-10). Na týchto
troch skúsenostiach vidíme, ako autentické stretnutie s Bohom vedie človeka k poznaniu
vlastnej úbohosti a nehodnosti, ako aj vlastných obmedzení a vlastného hriechu. Ale
i napriek tejto krehkosti, Pán, bohatý na milosrdenstvo a odpustenie, premieňa život
človeka a volá ho k nasledovaniu. Pokora, ktorú dosvedčuje Izaiáš, Peter a Pavol,
pozýva všetkých, ktorí dostali dar Božieho povolania, aby sa nesústredili na vlastné
obmedzenia, ale aby upriamili svoj pohľad na Pána a na jeho prekvapujúce milosrdenstvo,
aby uskutočnili premenu srdca a kvôli Nemu s radosťou pokračovali „v zanechaní všetkého“.
On totiž nehľadí na to, čo je dôležité pre človeka: „Lebo človek hľadí na výzor, ale
Pán hľadí na srdce“ (1 Sam 16,7), lež premieňa ľudí chudobných a slabých, ktorí majú
vieru v Neho, v neohrozených apoštolov a hlásateľov spásy.
V tomto Roku kňazov
prosme Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu, aby tí, ktorí počujú Pánovo
pozvanie nasledovať ho, po nevyhnutnom rozpoznávaní vedeli veľkodušne odpovedať,
nie dôverujúc vlastnému úsiliu, ale ochote nechať sa viesť účinkom Jeho milosti.
Osobitne pozývam všetkých kňazov, obnoviť ich veľkodušnú pohotovosť, aby každý deň
odpovedali na Pánovo volanie s takou istou pokorou a vierou, akú mali Izaiáš, Peter
a Pavol.
Všetky povolania zverme Svätej Panne, zvlášť rehoľné a kňazské. Mária,
vzbuď v každom túžbu vysloviť Pánovi svoje „áno“ s radosťou a plnou odovzdanosťou.
-pd-