Posolstvo pápeža Benedikta XVI. k Pôstnemu obdobiu: “Božia spravodlivosť sa zjavila skrze vieru v Ježiša Krista”

Vatikán (4. februára, RV) - “Božia spravodlivosť sa zjavila skrze vieru v Ježiša Krista” (porov. Rim 3, 21-22) – tak znie motto posolstva pápeža Benedikta XVI. k Pôstnemu obdobiu 2010, ktoré bolo dnes predstavené na tlačovej konferencii vo Vatikáne. Okrem predsedu Pápežskej rady Cor Unum kardinála Paula Josefa Cordesa pri jej predstavovaní príhovor predniesol aj bývalý predseda Európskeho parlamentu a súčasný prezident Nadácie Konrada Adenauera prof. Hans-Gert Pöttering.

V úvode posolstva sa Svätý Otec zamýšľa na nad významom slova “spravodlivosť”. Podľa vyjadrenia rímskeho právnika z 3. storočia Ulpiana to znamená “dať každému, čo mu patrí”. Ako však dodáva Benedikt XVI., táto klasická definícia neupresňuje, na čo sa sa tento nárok vzťahuje. “To, čo človek potrebuje najviac, mu nemôže byť zaručené zákonom. Aby žil naplno, je nevyhnutné niečo intímnejšie, čo môže byť dané iba ako dar: môžeme povedať, že človek žije láskou, ktorú mu môže sprostredkovať iba Boh, pretože On stvoril ľudskú bytosť na svoj obraz a podobu.” Hoci sú teda materiálne dobrá užitočné a potrebné, tento druh spravodlivosti voči človeku mu nedáva úplnosť toho, čo mu patrí, pretože “ako človek potrebuje chlieb, tak ešte viac potrebuje Boha”. Ako na margo týchto myšlienok dodáva kardinál Cordes, posolstvo k Pôstnemu obdobiu pozýva všetkých ľudí dnešných čias, aby konali skutky dobra:

“Nechýba tu výzva k lepšej distribúcii jedla, vody a liekov. Po hroznom zemetrasení na Haiti vidíme nesmiernu štedrosť mnohých ľudí. Ale pápežove slová sú predovšetkým pozvaním pre našu vôľu spoliehať sa na Boha a veriť v Neho.”

Benedikt XVI. sa zamýšľa nad príčinami nespravodlivosti. Ako uvádza, “mnohé súčasné ideológie predpokladajú, že ak nespravodlivosť prichádza “zvonku”, na to, aby zavládla spravodlivosť, postačuje odstrániť vonkajšie príčiny, ktoré jej bránia v naplnení. Tento spôsob myslenia, ako upozorňuje Ježiš, je naivný a krátkozraký. Nespravodlivosť, ovocie zla, nemá iba vonkajšie korene, jej pôvod leží v ľudskom srdci, kde sa nachádzajú semená tajomnej účasti na zle.” Svätý Otec ďalej pripomína, že v srdci múdrosti Izraela nachádzame hlboké prepojenie medzi vierou v Boha a spravodlivosťou voči blížnym. Hebrejské slovo “sedaqah” znamená na jednej strane plné prijatie vôle Boha Izraela, a na strane druhej spravodlivosť vo vzťahu k blížnemu (porov. Ex 20, 12-17), zvlášť voči chudobným, cudzincom, sirotám a vdovám (porov. Dt 10, 18-19). “Aby sme konali spravodlivosť,” píše pápež, “je teda nevyhnutné opustiť ilúziu sebestačnosti, hlboký stav uzavretia, ktorý je hlavnou príčinou nespravodlivosti. Inými slovami, je potrebný ešte hlbší “exodus”, než ten, ktorý vykonal Boh s Mojžišom, oslobodenie srdca, ktoré zákon sám o sebe nemá silu uskutočniť.”

Napokon sa Svätý Otec zamýšľa nad tým, ako veľmi sa Božia spravodlivosť líši od spravodlivosti ľudskej: “Boh za nás vo svojom Synovi zaplatil výkupné, cenu skutočne závratnú. Zoči-voči spravodlivosti kríža sa človek môže búriť, pretože predstavuje ľudskú nesebestačnosť, jeho závislosť na niekom inom, aby mohol byť plne sám sebou. Obrátiť sa ku Kristovi, veriť evanjeliu, totiž napokon znamená, že sa človek musí zriecť ilúzie sebestačnosti, a tak objaviť a prijať to, že potrebuje druhých a Boha, potrebuje Božie odpustenie a priateľstvo… Posilnený touto skúsenosťou je kresťan pozvaný, aby sa zapájal do vytvárania spravodlivých spoločností, kde každý dostáva to, čo je nevyhnutné pre život v súlade s dôstojnosťou, vlastnou ľudskej bytosti, a kde je spravodlivosť oživovaná láskou.”

Tieto slová Benedikta XVI. do občianskej roviny rozvinul bývalý predseda Európskeho parlamentu a terajší prezident Nadácie Konrada Adenauera Hans-Gert Pöttering:

“Potrebujeme európskeho ducha solidarity. A viac, než kedykoľvek predtým, potrebujeme európskeho ducha solidarity so všetkými ľuďmi a kultúrami v tomto svete. Toto sú dve najdôležitejšie sociálno-etické úlohy, ktorým Európska únia čelí. Nie je to iba o poskytovaní materiálnych prostriedkov, hoci i to je dôležité. V prvom rade je to o duchovnej obnove. Je to o využívaní možnosti, ktoré máme v pomerne bohatej a privilegovanej Európe, aby sa spravodlivosť stala realitou pre čo najvyšší počet ľudí. So skúsenosťou spravodlivosti sa zároveň posilňuje hodnota slobody.” –dj-