Komentár Jozefa Kováčika: 2+2

Štvrtkový komentár pripravil hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik:

2+2 sú štyri. No, poviete si, drahí poslucháči, veď je to jasné. Alebo nie? Predstavte si, že by tvrdenie o tom, že 2+2 je 8 začali hlásať bývalí absolventi matematickej fakulty. A nielen že by to hlásali, ale rozhodli by sa, že ak to niekto neuzná, treba o ňom hovoriť, že zošalel a že nepozná matematiku. Ba čo viac. Títo bývalí absolventi by vyzvali všetkých vedúcich katedier matematiky, aby prijali tézu, že 2+2 je 8, inak už nie sú v úrade oprávnene... Absurdné? Presne to sa udialo v prípade troch kňazov a jedného diakona, ktorí boli exkomunikovaní latae sententiae a suspendovaní z kňazskej služby. Vysvetlenie, ktoré poskytol arcibiskup Zvolenský podporený arcibiskupom Bezákom a následne i všetkými biskupmi a viacerými inštitúciami i kňazmi a veriacimi bolo úplné. Nič neskrýval, nebránil sa zvedavým otázkam novinárov.

Tu však prichádza k zaujímavému posunu. Ak by niektoré z tvrdení, ktoré predniesli mladí klerici, tvrdil verejne hocikto iný z Cirkvi, svetské médiá by ho zniesli pod čiernu zem. Vo svetských médiách sa zrazu objavila tvrdá schizofrénia. Len málo novinárov sa v téme zorientovalo a išlo na podstatu problému. Veľa zo zástupcov novinárskej obce obišlo podstatu a obsah a zaujímali sa iba o formu. A tá bola pre médiá lákavá - konflikt v Katolíckej cirkvi. Ako skonštatoval arcibiskup Zvolenský v jednom z rozhovorov, maličká skupinka dostala obrovský mediálny priestor. Budiž, ide o zákonitosti určitých médií, ktoré žijú iba z konfliktu. Ako však vysvetliť túto tézu v okamihu, ak to isté médium odignoruje veľký konflikt na námestí, kde sa zídu tisíce ľudí, aby nahlas povedali, že prirodzená a zdravá rodina je jediným východiskom z populačnej krízy? Médiá odignorujú Deň rodiny, ale radi dajú obrovský priestor štyrom poblúdilcom. Veď ide o konflikt s biskupom...

Celoplošný denník priniesol veľký rozhovor s aktérmi revolty. Redaktor mi deň pred jeho publikovaní oznámil, že ak pán arcibiskup chce, môže dostať taký istý priestor. Ale až o týždeň, nakoľko on bude odcestovaný... Arcibiskup bol ochotný rozhovor poskytnúť, ale pod podmienkou, že nebude on, ktorý bude reagovať. Minimálne korektné by bolo, ak by takéto rozhovory vyšli naraz. Vysvetlenie redaktora v novinách? Vraj druhá strana dostala možnosť sa vyjadriť, ale rozhodne sa až po publikovaní rozhovoru. Ani zmienka o tom, že priestor bol ponúknutý iba ako reakcia, a aj to až týždeň po uverejnení.

Chceme ďalší príklad? Stepujúci a udýchaný redaktor potrebuje vyjadrenie. Času však nie je nazvyš - on to musí predsa ešte postrihať a odovzdať. Hoci mu trpezlivo vysvetľujem súvislosti a ukazujem mu ich na webe, on akosi len nervózne podupkáva. „No veď ja to už nejako spracujem...“ No, to „nejako“ vyzeralo vo večernom spravodajstve naozaj dosť desivo.

Nejde len o kritiku. Je potrebné každé takéto obdobie zhodnotiť, vyhodnotiť a zobrať si ponaučenie. Aké konkrétne plynie z tejto mediálnej kauzy? Pozitívom je jasný postoj biskupa. Nezakrývať, neschovávať, trpezlivo vysvetľovať. Bez tohto jeho postoja by bol guláš pripravený istými novinármi ešte desivejší. Vedel odhadnúť, kedy prehovoriť a kedy povedať kauze dosť.

Druhá, a to veľmi dôležitá skutočnosť, je potreba vlastných médií. Práve v tejto kauze sa ukázala veľká efektivita a dobrá a zhodnotená investícia do vlastných médií. Mať kanál, prostredníctvom ktorého môžem povedať a vysvetliť to, čo ako pastier považujem za potrebné. Okamžité publikovanie materiálu na webe TK KBS, internetové portály, hodinová relácia naživo v TV LUX, rozhovor v Katolíckych novinách, niekoľko relácií v Rádiu Lumen. Veriaci majú právo na informácie. Viacerí z nich by bez prispenia katolíckych médií zostali dezorientovaní. Aj pre samotné médiá išlo o školu. Vedieť reagovať pohotovo a v spolupráci. Táto mediálne zaujímavá kauza ukázala, ako sa dá využiť synergia. Spolupráca sa ukázala ako efektívna.

Otázka heretického učenia a jej dôsledkov bola pre normálne zmýšľajúceho človeka jasnou od počiatku. Tajnička, v ktorej sú všetci biskupi Slovenska, ale aj Česka, Írska, Nemecka, Indie a ďalších štátov bez výnimky heretikmi a tým pádom exkomunikovanými, hádam nepotrebuje veľa dôkazov o tom, na koho strane stojí pravda. Avšak... Ako sa ukázalo, to podstatné sa častokrát nekomunikuje. Falošný zákon tzv. vyváženosti priznáva autoritu i tým, ktorí by ju inak nikdy nemali. Problémom nie je vyváženosť. Problémom je, že sa až príliš často stáva, že niektorí sú vyvážení a iní ešte vyváženejší. Pre tých, ktorí sa naučili premýšľať a nie hltať informácie bez súvislostí, je to však ďalší krok k nedôvere voči médiám. A to je pre médiá vážnym výkričníkom. Alarmom a zistením, ktoré radi využijú tí, ktorí ich použijú už onedlho v boji o parlamentné kreslá, ako aj rôzne záujmové skupiny. Netreba mať veľa členov, možno hlásať i absurdity nebývalých rozmerov. Treba ich len ponúknuť ako vhodný konflikt.