Vešpery s Benediktom XVI.: Zasvätený život je školou viery v Božie milosrdenstvo

Vatikán (2. februára, RV) – Pápež Benedikt XVI. dnes o 17.30 v Bazilike Svätého Petra predsedal vešperám zo sviatku Obetovania Pána, ktorý je aj Dňom zasväteného života. V úvode príhovoru sa zameral na biblický pôvod sviatku Obetovania Pána a poukázal na jeho hlboký symbolický význam pre Cirkev dneška.

„Drahí bratia a sestry! Vo sviatok Obetovania Pána oslavujeme tajomstvo zo života Krista, viazané na predpis Zákona, ktorý rodičom predpisoval 40 dní po narodení prvorodeného putovať do Jeruzalemského chrámu, aby svojho syna obetovali Pánovi a tiež kvôli rituálnej očiste matky (porov. Ex 13,1-2.11-16, Lv12,1-8). Aj Mária a Jozef vykonali tento obrad obetujúc podľa Zákona pár hrdličiek a dva holúbky. Čítajúc tieto veci hlbšie pochopíme, že v tomto momente Boh sám predstavuje svojho jednorodeného Syna ľuďom prostredníctvom slov starca Simeona a prorokyne Anny. Simeon naozaj predstavuje Ježiša ako „spásu“ ľudstva, „svetlo“ národov a „znamenie, ktorému budú odporovať“, aby vyšlo najavo zmýšľanie sŕdc (porov. Lk2,29-35). Na Východe sa tento sviatok nazýva Hypapante, sviatok stretnutia: Totiž Simeon a Anna, ktorí stretnú Ježiša v chráme a spoznajú v ňom dávno očakávaného Mesiáša, predstavujú ľudstvo, ktoré sa stretáva so svojím Pánom v Cirkvi. Následne sa tento sviatok rozšíril aj na Západe, vyzdvihnúc predovšetkým symbol svetla a procesiu so sviecami, s pôvodným názvom “Hromnice”. Tento viditeľný symbol môže znamenať, že Cirkev sa zhromažďuje vo viere v Toho, ktorý je “svetlom národov” a prijíma ho so všetkým odhodlaním svojej viery niesť toto “svetlo” svetu.“

Potom Benedikt XVI. v príhovore spomenul svojho predchodcu Jána Pavla II., vďaka ktorému sa tento deň od roku 1997 slávi ako Deň zasväteného života. V tejto súvislosti sa obrátil s pozdravom na všetkých zasvätených: „Chcem veľmi srdečne pozdraviť každého z vás: rehoľníci, rehoľnice a zasvätené osoby, s vyjadrením úprimnej blízkosti a hlbokého ocenenia dobra, ktoré robíte v službe Božiemu ľudu.”

O nadčasovom význame zasväteného života Svätý Otec povedal:

„Zasvätené osoby sú zvláštnym spôsobom povolané byť svedkami Pánovho milosrdenstva, v ktorom človek nachádza svoju spásu. Majú živú skúsenosť s Božím odpustením, lebo majú vedomie, že sú osobami spasenými, že sú veľkými, keď si uznajú svoju malosť, že sa cítia obnovenými a obklopenými svätosťou Boha, keď spoznajú vlastnú hriešnosť. Preto aj pre dnešného človeka zasvätený život zostáva privilegovanou školou „skrúšenosti srdca”, pokorného spoznania vlastnej biedy, ale rovnako zostáva školou viery v  milosrdenstvo Boha, v jeho lásku, ktorá nikdy neopustí. Naozaj, čím viac sa približujeme k Bohu, tým sme mu bližšie, a tým sme užitočnejší pre druhých. Zasvätené osoby zakusujú milosť, milosrdenstvo a odpustenie Boha nielen pre seba, ale aj pre blížnych tým, že sú povolané prinášať v srdci a modlitbe utrpenia a očakávania ľudí, zvlášť tých, čo sú vzdialení od Boha.“ –jk-