Kardinál J. Tomko: Otázka o Bohu

Príhovor kardinála Jozefa Tomka
 
Otázka o Bohu Pred niekoľkými rokmi som bol v Egypte. Na známej hrádzi v Asuáne, ktorú stavali Sovieti, som videl ruský nápis. Opýtal som sa, prečo ich Egypťania poslali preč z krajiny. Dostal som zaujímavú odpoveď: stalo sa to, keď Rusi začali presviedčať roľníkov, že Boha niet. Domáci felahovia, ktorí žijú v úzkom spojení s prírodou a vesmírom, považovali za znak poblúdenia ba bláznovstva popierať čosi pre nich také evidentné.

Otázka o Bohu sa dnes znovu vracia najmä v bohatších častiach sveta, v sekularizovanom Západe, najmä v Európe. Bojovný ateizmus síce padol vo formách, v akých ho natláčali štátne systémy, založené na ideológiách dialektického materializmu a nacizmu, ale popieranie Boha, alebo neviera sú aj dnes dosť rozšírené. Boh sa stáva otázkou, problémom, a viera tiež. Ak sa niekto priznáva, že je „bez vyznania“, tak to značí, že s otázkou Boha má problém. Najčastejším riešením otázky o Bohu dnes je neriešiť ju a žiť, ako keby Boha nebolo – „etsi Deus non esset“, čo prakticky znamená podľa zásad praktického materializmu. Okrem otvoreného popierania Boha jestvuje aj praktický ateizmus, ktorý otázku o Bohu ignoruje, necháva ju stranou, jednoducho sa nestará, či Boh je alebo nie je; veď načo je Boh, aký osoh a úžitok prináša viera a náboženstvo i sám Boh pre človeka, pre ľudstvo ?
Otázka o Bohu sa týka osobného Boha, jeho jestvovania a vlastností. Ale sa týka aj jeho pomeru k človeku. Je to otázka na rozmýšľanie, ale zároveň aj na konkrétne konanie; otázka nielen špekulatívna, ale aj existenciálna a etická. Pri tom však nadovšetko otázka životná, základná pre každého človeka i pre ľudstvo. Azda preto sa znovu a znovu vracia. S otázkou o Bohu, o náboženstve, o viere sa človek musí „vyrovnať“. Od jej riešenia závisí ozajstná kvalita života, a to tak jedinca ako aj spoločnosti.

Benedikt XVI. predkladá otázku o Bohu ako hlavnú tému svojho pontifikátu, lebo ju chápe ako centrálnu v kresťanskom náboženstve. Objasňuje Božiu tvár a teda transcendentnú osobu, ktorá prevyšuje každé stvorenie, vo svojich troch doterajších encyklikách. Predstavil ho ako Lásku, ako stredobod našej nádeje, ako lásku v pravde; tak osvetlil zjavenú podstatu Boha i jeho milujúci vzťah k človeku a k celému ľudstvu. Vo svojich veľkých prejavoch ku vzdelancom a k inteligencii ukázal kresťanstvo ako náboženstvo, ktoré je dôveryhodné a dôležité pre každého človeka, lebo rozširuje horizonty rozumu a ľudského poznania.

V línii Jána Pavla II. a jeho encykliky „Fides et ratio“ - „Viera a rozum“ Benedikt XVI. obhajoval v prednáške na univerzite v Regensburgu, v príspevku pre rímsku univerzitu „La Sapienza“, v prejave pre reprezentantov kultúry v Kolégiu bernardínov v Paríži ako aj inde, hodnotu ľudského rozumu a jeho schopnosť poznať pravdu. Kým „učitelia pochybnosti“, nasledovníci Nietzscheho, Freuda, Marxa a iných podceňujú silu ľudského rozumu a vedú ľudí k nihilizmu a relativizmu, práve tá hanobená „tmárska“ Cirkev ústami dnešných pápežov háji schopnosť rozumu poznať pravdu. Teda nijaký rozpor medzi ozajstnou vierou a ozajstnou vedou!

Benedikt XVI. používa ako dobrý pastier každú kázeň k tomu, aby priblížil Boha človeku a človeka Bohu. Na celom svete uznávaný teológ vie použiť mimoriadne jednoduchú a každému prístupnú reč. Pri jeho kázňach nikto nezaspí, sú vždy nielen hlboké, ale oslovujú aj srdce, lebo vychádzajú zo srdca. Hovoríme si to medzi sebou my kardináli, biskupi a kňazi, ale aj diplomati z celého sveta, ktorí chodia s potešením do baziliky sv. Petra, i veriaci. Nie div, že stále rastú zástupy, ktoré prichádzajú na generálne audiencie v stredu ako aj na krátku päťminútovku pred modlitbou „Anjel Pána“ z okna pápežského bytu každú nedeľu na poludnie.

Ako príklad uvediem len homíliu, ktorú predniesol Benedikt XVI. v chráme sv. Petra 1.januára tohto roku, na svetový deň pokoja, na tému „Božej tváre a tvári ľudí, ktorá nám ponúka aj kľúč k pochopeniu problému pokoja vo svete“. S pohľadom na betlehemské Dieťa osvetlil tajomstvo tváre Boha, ktorý sa nám zjavil v malom dieťati. Pritom povedal: „Meditovať nad tajomstvom Božej tváre a tváre človeka, to je privilegovaná cesta, ktorá vedie k pokoju. Tá totiž začína úctivým pohľadom, ktorý uznáva v tvári toho druhého osobu, akákoľvek by bola farba jej pleti, jej národnosť, jej jazyk, jej náboženstvo. Ale kto, ak nie Boh, môže zaručiť, mohli by sme povedať, „hĺbku“ ľudskej tváre? V skutočnosti, iba ak máme v našom srdci Boha, sme schopní zachytiť v tvári druhého ľudského brata, nie prostriedok ale cieľ, nie protivníka alebo nepriateľa ale ďalšieho mňa samého...“ Náš Boh nám sľubuje: „Moja tvár pôjde s vami a darujem ti pokoj“ (Ex 33, 14).

Z tejto úvahy Svätý Otec vyvodil aj dôležitý dôsledok pre svetový deň pokoja, ktorý vyjadril už v samom posolstve heslom: „Ak chceš napomáhať pokoj, ochraňuj stvorenie“. Ochraňovať stvorenie môže do hĺbky ten, kto verí v Stvoriteľa a verí vo veľkosť človeka ako vrchol stvorenia, kto rešpektuje predovšetkým ľudský život. „Povinnosti voči životnému prostrediu vyplývajú z povinnosti voči osobe ako takej i k osobe vo vzťahoch s druhými. Ak upadá človek, upadá aj životné prostredie, v ktorom žije.“ Tieto myšlienky o „humánnej ekológii“ vyjadril Benedikt XVI. v čase, keď sa v Kodani predstavitelia všetkých krajín sveta nemohli dohodnúť na ochrane ľudstva pred škodlivým otravovaním atmosféry. Nakoniec aj tu ide o otázku Boha a človeka!

Dnešný svet uznáva tiež nutnú potrebu etiky na poli každej ľudskej činnosti, aj tam, kde sa ukázali obrovské škody, ktoré spôsobilo práve nemorálne chovanie ľudí. Boh sa tu ukazuje ako najvyššia mravná autorita. Bez Božieho zákona hospodárstvo, politika, ekológia, ba aj sama veda privádzajú ľudí do krízovej situácie, v ktorej nepanuje spravodlivosť a pokoj, ale peniaze, moc a korupcia. Bez Boha človek príliš ľahko poblúdi a postaví si zlaté teľa ako nové božstvo.
Slovensko sa dostáva na šikmú plochu práve v otázke o Bohu. Prezident Republiky poukázal v novoročnom pozdrave na prehnaný materializmus, na zhon za peniazmi povýšenými na najvyššiu hodnotu, na pána všetkého a všetkých. Iní vedúci činitelia si kladú otázku, či naša spoločnosť chce uznať morálne autority. Kto nás zachráni pred zrýchleným mravným úpadkom, azda ilúzia ľahkého a rýchleho zbohatnutia v hazardnej činnosti ?

Nakoniec je to zas len otázka o Bohu! Je to ale vážna otázka pre každého. Lebo Boha musíme brať vážne. A človeka tiež.