Predstavená nová kniha o Jánovi Pavlovi II.: „Pretože je svätý. Skutočný Ján Pavol
II. z rozprávania postulátora kauzy blahorečenia“
Taliansko (29. januára, RV) - „Pretože je svätý. Skutočný Ján Pavol II. z
rozprávania postulátora kauzy blahorečenia“ – tak znie názov knihy, ktorá prináša
nový pohľad na osobnosť pápeža Jána Pavla II. Napísal ju postulátor kauzy jeho blahorečenia
Mons. Slawomir Oder, v spolupráci s novinárom Savériom Gaetom. Tento týždeň ju v Ríme
predstavili za prítomnosti emeritného prefekta Kongregácie pre kauzy svätých kardinála
Josého Saraívu Martinsa. Mons. Oder pre Vatikánsky rozhlas reagoval na otázku, kto
skutočne bol Ján Pavol II.
„Človek absolútne zamilovaný do Boha. Človek,
ktorý budoval svoj život na duchovnom priateľstve s Pánom. Človek, ktorý intenzívne
prežíval tento duchovný vzťah, ktorý bol možno do istej miery
ovplyvnený i tým, že ako chlapec – po smrti matky - bol ochudobnený o ľudské
prejavy citu. Všetku intenzitu jeho ľudského bohatstva, pretože to bol opravdivý človek,
je treba hľadať v jeho vzťahu ku Kristovi“.
Povesť svätosti Jána
Pavla II. sprevádzala už počas jeho pontifikátu. Hovorí kardinál José Saraíva Martins:
„Presvedčenie, že pápež Wojtyla je svätý, som mal
vždy. Poznal som ho veľmi dobre. Bol skutočne svätcom, a tak
ako všetci svätí bol človek mimoriadnej ľudskosti a hĺbky. Medzi
svätosťou a ľudskosťou v skutočnosti nie je žiadna odlišnosť. Svätosť v podstate nie
je nič iné, ako plnosť ľudskosti. Svätý je ten, čo žije naplno svoju
ľudskosť a Wojtyla bol naplno človekom a svätcom.“
Kniha
„Pretože je svätý“ obsahuje aj veľmi zaujímavé dokumenty, ako napríklad text z roku
1994, v ktorom Ján Pavol II. píše o „vôli rezignovať“ na svoj úrad v prípade, že by
mu zdravotný stav„bránil vykonávať službu Petrovho nástupcu“. Ďalší dokument
je otvorený list pápeža tureckému atentátnikovi Alimu Agcovi s dátumom 11. september
1981. Kurátor knihy Saverio Gaeta podal svedectvo o pápežovom zmysle pre odpustenie:
„Už
vtedy v sanitke hovoril o odpustení svojmu atentátnikovi a týmto listom, o päť
mesiacov neskôr, to znova potvrdil. Dal najavo, že to nebolo inštinktívne
alebo emotívne gesto, ktoré urobil v sanitke a potom verejne v nemocnici Gemelli.
Bolo to premyslené a presvedčené gesto kresťanského odpustenia,
vyvierajúce zo skúsenosti viery a lásky. Ukázal, že ani taká hrozná vec, ako je atentát,
nesmie byť dôvodom k tomu, aby sa medzi dvomi ľuďmi vykopala
priepasť, nesmie postaviť človeka proti človeku ani v prípade atentátnika a jeho obete.“
-pd-