Benedikt XVI. sa prihovoril Tribunálu Rímskej roty

Vatikán (29. januára, RV) – Pápež Benedikt XVI. sa dnes prihovoril zástupcom Tribunálu Rímskej roty pod vedením jeho dekana Mons. Antoniho Stankiewicza, pri príležitosti otvorenia nového súdneho roka. V úvode vyjadril ocenenie a vďačnosť za ich službu a následne sa sústredil na tému prehĺbenia vzťahov medzi spravodlivosťou, láskou a pravdou:

“Chcel by som predovšetkým pripomenúť, že vaša služba je dielom spravodlivosti: čnosťou, “ktorá spočíva v stálej a pevnej vôli dať Bohu a blížnemu to, čo im patrí” (KKC, č.1807), pre ktorú je najdôležitejšie skúmať ľudskú a kresťanskú hodnotu, aj vo vnútri Cirkvi. Kánonické právo je niekedy podceňované, akoby bolo obyčajným technickým nástrojom v službe akéhosi subjektívneho záujmu, ktorý sa ani nezakladá na pravde. Je potrebné, aby bolo toto právo vždy vnímané vo svojom esenciálnom vzťahu s justíciou, vo vedomí, že v Cirkvi justičná činnosť vrcholí spásou duší, a “tvorí osobitú súčasť poslania Krista Pastiera… v napĺňaní poriadku, ktorý chcel sám Kristus” (Ján Pavol II., Príhovor Rímskej rote, 18. január 1990).”

Okrem tzv. “objektívnej”, predmetovej dimenzie justície, Svätý Otec spomenul aj ďalšiu, ktorá je od prvej neoddeliteľná, a týka sa tých, ktorí sa zaoberajú právom. Zdôraznil, že ich ľudské a kresťanské čnosti, ako sú rozvážnosť, spravodlivosť a sila, musia byť na vysokej úrovni. Posledná spomenutá čnosť je podľa pápeža dôležitá najmä vtedy, keď by sa nespravodlivosť zdala ľahšou cestou:

“Všetci tí, ktorí pôsobia v oblasti práva, každý v súlade so svojou funkciou, musia byť vedení spravodlivosťou. Myslím zvlášť na advokátov, ktorí musia nielen sústrediť všetku pozornosť na rešpektovanie pravdivosti dôkazov, ale sa aj s opatrnosťou vyhnúť, ako advokáti dôvery, obhajobe prípadov, ktoré podľa ich svedomia nie sú objektívne podporiteľné.”

Ďalej Svätý Otec spomenul, že aj v špecifickej oblasti, akou je služba v justícii, platí princíp, podľa ktorého “láska prevyšuje spravodlivosť” (Caritas in veritate, č. 6). S ohľadom na to prístup k ľuďom, hoci má špecifickú formu, viažucu sa k procesu, musí byť uplatňovaný podľa konkrétneho prípadu, s jemnocitom a úsilím:

“Každý skutok autentickej lásky obsahuje nevyhnutné odvolanie sa na spravodlivosť, o to viac v našom prípade. “Láska – „caritas“ – je mimoriadna sila, ktorá podnecuje ľudí, aby sa odvážne a veľkodušne angažovali na poli spravodlivosti a pokoja (Caritas in veritate, č. 1). “Kto miluje druhých slúžiacou láskou, je voči nim predovšetkým spravodlivý. Spravodlivosť nielen že nie je cudzia láske, ani nie je paralelnou alebo alternatívnou cestou lásky: spravodlivosť je „neoddeliteľná od lásky“, je s ňou vnútorne zviazaná (Ibid., č. 6). Láska bez spravodlivosti taká nie je, je iba napodobeninou, pretože láska si vyžaduje objektivitu, typickú pre spravodlivosť, ktorá nie je zahmlená neľudským chladom.”

V závere Svätý Otec v súvislosti so súdnou praxou spomenul problematiku manželstva. Ako uviedol, “existenciálne, osobnostné a vzťahové zohľadnenie manželského zväzku nikdy nesmie byť vykonávané na úkor nerozlučiteľnosti, podstatnej vlastnosti kresťanského manželstva, a jednoty, ktorá spolu s ňou z dôvodu sviatosti nadobúda osobitnú pevnosť” (porov. KKP, Kán. 1056). Manželstvo má podľa Benedikta XVI. priazeň práva, preto v pochybnosti treba trvať na jeho platnosti, kým sa nedokáže opak (porov. KKP, Kán. 1060):

“Inak hrozí veľké riziko, že sa stratí objektívny oporný bod pre vyhlásenia, týkajúce sa neplatnosti, a každá manželská ťažkosť sa premení na symptóm neudržateľnosti zväzku, ktorého justičná podstata – nerozlučiteľné puto – je tak de facto popieraná.” –dj-