Utrpenie obyvateľov Haiti po zemetrasení

Zemetrasenie, ktoré obrátilo krajinu naruby. Utrpenie, tragédia, smrť a bolesť. V takejto situácii sa ocitlo Haiti po ničivom zemetrasení 12. januára. Nové informácie o mŕtvych, zranených, či tých, ktorí prežili, prichádzajú odvtedy z krajiny ako na bežiacom páse. Pre OSN je zemetrasenie jedným z najhorších nešťastí, s akými sa kedy stretla. Počet mŕtvych môže byť podľa posledných informácií viac ako stotisíc. S obyvateľstvom je v duchovnom spojení od začiatku aj Svätý Otec. Hneď 13. januára, v stredu počas generálnej audiencie vyzval všetkých, aby sa k nemu pripojili v modlitbe za trpiacich, a tiež v solidárnosti. Na včerajšiu nedeľu vyhlásila Cirkev zbierku na pomoc obyvateľstvu na Haiti, ku ktorej sa pripojili aj biskupi, kňazi a veriaci na Slovensku.
„Pozývam všetkých pripojiť sa k mojej modlitbe k Pánovi za obete tejto katastrofy a za tých, ktorí oplakávajú svojich zosnulých. Vyzývam k veľkodušnosti zo strany všetkých, aby týmto bratom a sestrám vo chvíľach núdze a bolesti nechýbala naša konkrétna solidarita a účinná pomoc medzinárodného spoločenstva.“

Pomoc na miesto tragédie vyslala okamžite Cirkev prostredníctvom svojich charitatívnych inštitúcií na podporu obyvateľstvu v jeho najnaliehavejších potrebách.
Haiti je najchudobnejšou latinskoamerickou krajinou a celosvetovo zaujíma jedno z posledných miest z hľadiska sociálnych a zdravotných podmienok. Na miesto prichádza medzinárodná pomoc, humanitárni pracovníci a záchranári robia všetko, čo je v ich silách. Aj po niekoľkých dňoch vyťahujú spod trosiek živých. Pred niekoľkými dňami to bol len 15-dňový novorodenec, či dve 5-ročné a 11-ročné deti.

Okrem týchto výnimočných prípadov je však pod troskami stále veľa mŕtvych tiel. Medzi nimi našli záchranári v uplynulých dňoch aj telo generálneho vikára Mons. Charlesa Benoita. V rukách držal hostiu.

Ako informoval kardinál Paul Josef Cordes, predseda Pápežskej rady Cor unum, Cirkev v mieste nešťastia otvorila 12 distribučných centier pomoci od medzinárodných katolíckych agentúr. Takzvaným „informačným strediskom“ na poskytnutie akejkoľvek pomoci – od vody, až po oblečenie, či lieky sa stalo aj sídlo Apoštolskej nunciatúry. „Táto pomoc bude pokračovať stále, aj potom, keď sa všetko ukončí. Cirkev zostane pri miestnych aj vtedy, keď sa už nebudú šíriť správy o utrpení a keď už nik nebude poskytovať pomoc,“ dodal kardinál.

Podľa informácií Pápežskej rady narastá medzi potvrdenými mŕtvymi aj počet kňazov. Nezvestné sú desiatky seminaristov a tisícku tiel pochovali do spoločných hrobov. Pomoc prichádza aj z Cirkvi vo vzdialenejších oblastiach – najmä po výzve Svätého Otca na mobilizovanie – pripojila sa Cirkev v Rusku, na Taiwane, v Kórei. Okrem základných materiálnych potrieb je však podľa slov kardinála Cordesa dôležité týmto ľuďom vrátiť nádej, a za to sa musíme spoločne modliť.

O situácii v oblasti hovoril v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas predseda Konferencie biskupov Haiti Mons. Louis Kebreau:

„Je to ako apokalypsa. Toto zemetrasenie zničilo krajinu. Šialenstvo a teror sú všade. Pri minimálnom otrase začnú ľudia utekať a kričať, v panike, bez toho, aby vedeli kam ísť. Vláda, úrady a ministerstvá... všetko je zastavené, nič nefunguje. Medzinárodné spoločenstvo robí všetko čo môže, aby pomohlo, niet vody, jedla, mnohí sa snažia opustiť Port-au-Prince. Kto nemá skutočne pevnú vieru, môže len ťažko začať odznova, nájsť dôveru a kráčať po ceste nádeje. My robíme všetko čo len môžeme, aby sme prebudili nádej, v láske a aby sme zvládli túto situáciu.“

Lekári nepretržite prijímajú zranených. Hovorí dobrovoľník, anesteziológ Thomas Pellis, pracujúci v Nemocnici sv. Damiána:

„Je to hrozná atmosféra, na ktorú sa len ťažko privyká. Vo vnútri nemocnice cítiť pach utrpenia, pretože je tu veľa ľudí, ktorí majú polámané časti tela. Smrť, aj keď sú tam aj živí, cítiť všade. Nezvládame operovať viac ako len istý počet pacientov. Žiaľ, výber je na nás, koho vziať skôr. Nie je to ľahké a to aj preto, že na začiatku nám veľmi rýchlo došli zásoby morfia."

V oblasti pomáhajú všetkým – deťom, dospelým, starším…

“Aj tehotným ženám… ľuďom všetkých vekových kategórií. Amputovali sme napríklad končatinu len trojročnému dievčatku, amputačný zásah sme vykonali na tehotnej žene, ktorá to našťastie dobre zvládla. Teraz je na tom aj s dieťaťom dobre. Tým, že máme málo hodín na záchranu života tých, čo boli veľmi ťažko postihnutí, zameral som sa len na to. Čo sa týka chirurgie, po starostlivosti o prvotné potreby ako voda či elektrina, je to teraz koordinovanie prichádzajúcej pomoci. Toto si vyžaduje veľa síl a odpútava nás to od podstatného, čo sa snažíme robiť. Uvedomujeme si, že toto je len prvý krok. Teraz bude potrebné pracovať ďalej. Bude tu potrebná rehabilitácia, a aj neskôr veľké otvorené srdce pre túto zdevastovanú krajinu.”

V neopísateľných ťažkostiach sa ocitli najmenší – tisícky detí, malí svedkovia tragédie, v ktorých zostane nezmazateľná trauma, sú mnohé bez rodičov. Hovorí Mons. José Octavio, podpredseda Pápežskej rady pre Latinskú Ameriku.

“Je to hrozná situácia, a to nie len preto, že sú zničené budovy, stavby, semináre, katedrály a mnohé ďalšie, ale najmä pre utrpenie ľudí, a to najmä detí. Pri takom veľkom počte tých, ktorí zomreli, sú práve deti tými, ktorí trpia najviac. Trpia, pretože v tejto chvíli nevedia kam by sa uchýlili. Ide o to, aby sme týmto deťom dali skutočnú pomoc na prežitie, a to nielen čo sa týka dostatku jedla, vody atď., ale aj čo sa týka duchovnej a psychologickej pomoci pre všetkých, ktorí to potrebujú.”

Situácia v Port-au-Prince je po minulotýždňovom zemetrasení s magnitúdou 7,3 a ďalšími otrasmi zeme, naďalej mimoriadne zložitá. Spojme sa preto v modlitbe a v pomoci obyvateľstvu, vo viere, že humanitárna pomoc bude prichádzať na miesto načas, že útoky na konvoje pomoci pominú, že zbytočná byrokracia ustúpi pred snahou pomôcť, a že obyvateľstvo na konci dlhej a namáhavej cesty predsa len nájde stratenú nádej a uverí, že aj pre túto krajinu ešte existuje budúcnosť. –sg,pd-